Tá, čo sa pýta a ten, čo odpovedá

Koľko temna za deň znesieš? opýtala sa.

On - začal zhasínať svetlá, dôstojne.

A z tmy bez svetla sa stala dvojka:

čitateľ a poetka.

 

Pozrela sa s otáznikom.

A on odpovedal.

Dotkol sa rukami jej duše,

myšlienkou presvedčivo dotkol sa tela.

 

Rozohnila sa až vykypela.

A on ju pil chladnú, aj za horúca.

Pil ju a ona v jeho perách na penu sa premenila.

 

Pena objala jeho brehy,

prenikla cez skaly,

do piesku sa vpila

a tam v jeho objatí

oddane vždy odpočíva.

 

Keď sa valí ďalšia vlna,

o útesy sa roztriešti,

brehy splynú v bielom, mäkkom objatí.

A ostrov hltá svoju penu

neúnavne, smädný stále po dúškoch                     

a s ňou hltá v litroch vodu,

slaný morský obed

a pena miesto zákuska.                      

 

 

---