sme

sme v sebe

hlboko ako

ranné stopy v hlbokom čerstvom snehu

raz sa roztopia aj ten najhlbší a najčistejší sneh

zotlie aj ten najväčší oheňplameň

po dušu potopený v drahokamoch pahreby

snáď prežijem dobu ľadovú

v skalách myšlienok

v horúcich prameňoch nádeje

v jaskyniach viery

na steny budem pľuvať čierne sadze popla do večných obrazov

jarné riečky dravé ako spomienky

odnášajú drievka triesky kedysi

pyšných stromov

sme

v sebe

stáročné jedle nad nami

sú nám bohom ktorý

sa skláňa do čerstvého snehu s kvapkami krvi

je sviatok

láska je oheň a smútok zlatých mušiek v očiach tichého lovca

zrýchlený tep unikajúcej lane ktorá

mu raz

navždy unikne

kvapkami sýto červenej krvi zo srdca