Plstenné čižmy

 

 

 

Jeden gazda mal troch synov. Tamtí dvaja to boli potmehúdi, líšky mazané a ten tretí to

bol ako sa hovorí dobrák od kosti. Tamtí dvaja keďže sa vedeli dobre zaliečať otcovi ten ich

mal oboch radšej ako toho tretieho. Tí dvaja si vždy vyberali ľahšie roboty a bratovi nechá-

vali tie ťažšie. Niekedy neurobili nič a brat aby sa otec nehneval urobil aj prácu ktorú mali

urobiť oni dvaja. Brat im nič nepovedal. Každú neprávosť pokojne niesol. Keď sa stalo

niečo zlé v dome vždy aj tak len jemu otec vynadal. Bratia boli naňho zlí, zneužívali jeho

dobrotu. Ale Samko sa vždy len usmieval a nikdy nič zlého bratom nepovedal.

           Raz sa po krajine roznieslo, že malého kráľovského syna chce v noci noečo zamor-

dovať a tak že, keď sa nájde taký človek, ktorý tú opachu vystriehne, dostane bohatú odme-

nu. Vraj sa už veľa ľudí nato podujalo, vždy išli s kráľovským synkom spať, ale neustriehli,

ráno našli chlapčeka zo zakrvavenou pusou plakať v postieľke.

           Keď to začul najstarší ako to otec vravel, požiadal ho, že on teda pojde vyskúšať

šťastie a otec nebol proti. Nabalil ho na cestu aby nehladoval a dal mu pred domom 

Zbohom a volal za ním:"Možno sa ti pošťastí." Nuž ide ten najstarší zimnou krajinou, bola

treskúca zima, ale v ten deň zrovna sneh poľavil, topil sa. V potokoch voda hučala. To zo

snehu, ktorý sa topil v horách. Ako prichádzal najstarší k zámku, uvidel, že pred zámkom

jeden človiečik zametá v plstených čižmách topiaci sa sneh. Najstarší mu vraví:"Človeče

a ty tu odkedy zametáš?"

            "Od rána do večera,"povedal mu človiečik.

Najstarší syn sa zasmial a povedal:"Si ty ale hlupák, určite ti vobec nezaplatia za ten čas.

Keď si hlupák tak zametaj" a iišiel k zámku.

           "Starý kráľ, starý kráľ on má svojho synka rád, vedel by som ti pomocť,"volal za ním

človiečik, ale najstarší ho už nepočúval. na zámku boli veľmi radi, že niekto prišiel lebo sa už

dlhší čas nikto neprihlásil. Kráľ mu rozpovedal čo a ako sa stalo, dali sa mu najesť a nave-

čer ho voviedli do izbietky, kde spal malý kráľovič v malej postieľke.

            "To by bolo keby som neustrážil,"posmeĺoval sa najstarší z bratov. No keď odbila dva-

násta hodina tak ako sedel na stoličke iba odkvacol na zem a spal. Tu sa zjavila akási ježi-

baba ohyzdná veľmi, postavila sa konča postieľky  a začala ňou triasť. Zadrapila sa do nej

a triasla a triasla až sa izbou veľký lomoz niesol, ale v zámku nič nepočuli, pretože to ježibaba

tak začarovala. Ráno, keď kráľ prišiel do izbietky našiel zase svojho synka so zakrvavenou

pusou a toho zvaleného na zemi spať. Zaraz ho vyhnal a opať zosmutnel.

              Keď prišiel najstarší domov a povedal ako pochodil prihlásil sa u otca prostredný:"Ja

pojdem teraz otec vyskúšať. Hádam budem mať viac šťastia ako brat. A keď mu otec dovolil

zarazsa aj vychystal. Aj jemu otec dal otec na cestu opať veĺa jedla aby nehladoval ani on.

I šiel ale pochodil rovnako ako jeho brat. Potok hučal plný vody, sneh sa topil práve v ten deń.

Aj on stretol človiečika pred zámkom sťať vo vode z roztopeného snehu a rovnako tak nevrlo

mu povedal ako jeho brat :Keď si hlupák tak zametaj.

              "Starý kráľ má svojho synka rád a ja by som ti pomohol,"volal za ním človiečik. Ale on ho

už nepočúval a hnal sa k zámku arovnako ako jeho brat aj on zaspal a ráno našli malého kráľo-

viča z krvavou pusou. Keď ho kráľ vyhnal opať zosmutnel. 

                Prostredný sa vrátil domov a keď sa chcel podujať na také niečo ako bratia otec mu nech-

cel najprv zvoliť, ale napokon predsa len súhlasil a dovollil sa mu vychystať na cestu. Keď otec

počul vrznúť bránu celý natešený pribehol k bráne, myslel si, že sa to synovia vracajú z lesa, ale

ke´d zistil, že to odchádza jeho najmladší zaškeril sa a ani svojho syna nepozdravil. Najmladší

prechádzal popri potoku a ten vám hučal veľmi, voda sa valila z hor. Práve v ten deň sa zasa sneh

topil. A keď prišiel k zámku stretol tam človiečika zametať topiaci sa sneh. Keď videl, že stojí vo vo

de z roztopeného snehu v plstených čižmách povedal mu Samko:Človeče čo tu robíš v tých plste

ných čižmách, veď musíš byť premočený a musí ti byť zima..Isto sú celé premáčané. Nemáš dáke

kožené doma, tie si daj."

               "Ano, ano,"zamyslel sa človiečik."To ma ani nenapadlo, veru máš pravdu, celé ich mám pre

máčané. Zato, že si mi tak dobre poradil obuj si tieto moje plstenné čižmy. nedbaj nato, že sú mokré,

veľmi sa ti zídu."

               "Veď som ti chcel aj navrhnúť, že si ich vymeníme, ja v zámku nebudem potrebovať tie moje

z kože a tebe sa v tej vode viac zídu.."

              "POčúvaj ma,"povedal človiečik. Obuj si tieto moje plstenné čižmy lebo sa ti zídu. Kráľovský

syn je zakliaty pretože si nechcel kráľ vziať jednu bohatú paničku. To je tá ježibaba, ktorá robí kráľo¨vi

čovi neustále takéto veci čo sa mu dejú. Tieto čižmy, keď odbije dvanásta odtrhni z nich chumáč a daj

chytro ježibabe za límec, potom uvidíš čo sa bude diať. Ježibaba sa bude hádzať, ale ty ju len pevne

drž za límec."

             Samko s človiečikom si vymenili topánky a Samko šiel k zámku. tam ho pekne privítali a dali sa

mu tiež najesť a potom ho odviedli de izbietky malého kráľoviča. Sadol si vedľa malého kráľoviča,pre

ložil si ruku cez postieľku a hýbal prstami a kráľovič sa smial. Tu mu ale začali viečka oťažievať a začul

nejaký lomoz za dverami izbietky. Ale on vydržal a nezaspal, len sa robil, že spí. V tom vošla ježibaba do

izby a zaraz sa brala k postieľke. Zadrapila sa do nej a dala sa ňou triasť. Samko vytrhol z čižmy chumáč

plsti a hodil ho ježibabe za golier. Tá čo vám začala stvárať. Menila sa na všelijaké potvory, ale Samko ju

stále pevne držal takže sa jej nepodarilo vyšmyknúť. V tom sa premenila na myš ale Samko ju stále pev

ne držal. Rozohnal sa a tresol myš o stenu a bolo po ježibabe. Pozrel k stene a myš tam nebola. Zmizla.

            Nad ránom, keď kráľ prišiel za kráľovičom a aký bol prekvapený, aký bol šťastný, že je jeho synček

vporiadku. Nemal ani škrabanec na tvári. Kráľ zavolal na svoju dcéru a opýtal sa jej či sa jej samko páči.

Páčil sa jej veľmi. zaraz bola svadba a keď samko išiel so svojou ženou pred zámok išiel k nemu človiečik

a samko mu vraví:"Ešte ti musím vrátiť čižmy."

           "Aj ja tebe,"povedal človiečik. "Ale už mám na zametanie kožené. " A povedal ešte:"Starý kráľ, starý 

kráľ povedal, že ma zoberie na poľovačku, že ma zoberie na poľovačku. Včera starý kráľ povedal, starý kráľ

povedal ..." a donekonečna vravel čo počas jeho života niekto povedal..................

 

 

---