Rukojemník

Ale Sis, vsetky dotyky su vo svojej podstate rovnake (teda ak to nie je dotyk pastou do zubov). V kazdom sa skryva to co citis. Laska. Rozdielna, ale vo svojej podstate rovnaka. A neha.

To áno, ale každý z tých dotykov je veľmi konkrétne adresný. Nedá sa niečo napísať pre jedny ruky a potom to stotožňovať s rukami inej. Stále sa mi tá báseň strašne moc páči!!!

To je v poriadku, aj mne sa paci :o))), ale stale celkom nechapem, co mas proti tomu citatiku v prologu. Jasne ze dotyky su adresne, tazko sa "neadresne" dotykat. Basne a hlavne slova uz ale az tak adresne nemusia byt. A ked niekomu povies "milujem ta", uz to nikomu nikdy nezopakujes? Nevravim, ze dotycne slecny su rovnake ani ze citim k jednej aj druhej to iste, ale tie slova vravia to co chcem povedat. Chcel som to vraviet vtedy a chcem to vraviet teraz (resp. prveho marca, no ... nie ze by dnes ... ale nic ...). Ziadne ine spajanie tam nie je, oukej bejby? BTW: za tie HH mas moj uprimny obdiv, teda nielen ty (ale najma) ale cele vase zoskupenie. A do buducnosti zelam trochu lepsie publikum a drzim palceky. PS: a nehadaj sa :o)))

Počuj, teraz mi napadlo, že ten prológ predsa nemôžeš spájať s dielom. Majstre :o). Vieš, každý z tých dotykov je, bol a bude INÝ už vo svojej podstate. Jedna z mojich najobľúbenejších.

normálne mám pocit, že táto báseň žije...a asi aj zo života je...nie asi, ale určite...a taký pocit na vybuchnutie, že sa nesmie spýtať...ale inokedy...možno

a nech lusti Ja. dalej...

Nádhera!!! Len... Proste si ma dostal. :o) :o*

;)

:))))

**

Aké pekné...:) Můj upřímný t*

*