Pochopiť nepochopiteľné. /alebo ako som celý život mimo/

Už od mala ma otec učil, že mám k ženám prechovávať úctu a vážnosť. Lebo sú matky, opatrovateľky, gazdinky, v neposlednom rade manželky-milenky, ktoré musíme nadovšetko milovať a chápať.

Tu je kameň úrazu. Chápať ženy nie je ľahké. Skúšal som to niekoľko krát, ale vždy som z toho vyšiel ako debil.

Šiel som na to od lesa. Vyznával lásku, na rukách ich nosil, plnil všetky priania čo som im na očiach videl, dokonca písal poéziu.

Prišiel som však na to, že táto cesta nie je pravá a nedostane ma do zeme zasľúbenej.

Tak som bol za hajzla. Žiadne ódy, žiadne chválospevy, domáce práce som nechal iba na ženu. Nech ma teda opatruje, stará sa.

Jedného dňa, keď som si iba odbehol do obchodu pre noviny a cigarety, našiel som svoje veci vyhádzané pred domom a spoza zamknutých dverí na mňa volala, že nepozná väčšieho lenivca a neokrôchanca ako som ja. Vraj jej chýba romantika, teplé slovo, láskavé pohladenie, pozornosť.

Ako by som ju v posteli nehladkal dosť intenzívne. Veď vrieskala ako o život a kričala: ,,Ešte, ešte!“

Čo teraz? Ako ďalej?

Moja dobrá kamarátka mi skúšala poradiť. Občas, ak neviem odkiaľ kam, skočím za ňou po múdrosti. My muži zo zásady návody nepoužívame. Však aj načo, vieme si poradiť. Ale ona, ona funguje ako taký môj návod v ľudskej koži.

,,Ty, počuj. My ženy máme radi neistotu. Vieš, potrebujeme mať pocit, že vás nemáme istých. Chceme vás občas stratiť. No a ak to skombinuješ s nehou, ale neprežeň to, bude to dokonalé.“

Sa jej ľahko povie, kombinuj, skúšaj. Človek im vyhovie, zle je, ak im nevyhovie, je ešte horšie. Ale nakoniec som si povedal, že za to nič nedám.

Našiel som si babu. Bola nádherná, telom bohyňa, povaha exkluzívna. No poviem vám, mal som pocit, že je to tá pravá a hádam ju aj o ruku požiadam. Zamilovaný ako puberťák z ôsmej B. Všetko klapalo ako hodinky. Chvíľu láska, chvíľu pragmatizmus, často mi šepkala do ucha, že som dokonalý a zbožňuje ma tak veľmi, že si život bezo mňa nevie predstaviť. Boli sme spolu asi tri mesiace, keď sa začala meniť.

Už mi nešepkala do ucha, že som dokonalý. Už nehovorila o tom, že nemôže bezo mňa žiť. Len chladla a chladla. Ako taká mŕtvola v chladničke.

O nejaký čas som našiel len prázdny byt a prázdne skrine. Odišla bez vysvetlenia. Až neskôr som sa dozvedel, že ušla s motorkárom. Síce ju bije a psychicky ničí, ale stále je s ním.

Chápať ženy nie je ľahké, vlastne to považujem za disciplínu, ktorú žiadny chlap nezvládne.

Preto dnes ženy obdivujem viac či menej z diaľky, prechovávam k ním úctu a to všetko čo ma učil otec. Občas s nimi spávam, občas im napíšem básničku, ale so žiadnou nežijem, žiadnu nemilujem.

Ale hlavne! Žiadnu sa nesnažím chápať.