Rozorané pole

unseen: Neboj sa traktorov, aj tak si neviditeľný :o))). Hm, uznávam, že je to neobvyklá metafora. Ale dala som ju tam preto, že vrásky sa bežne prirovnávajú k rozoranému polu. Vieš, chcela som napísať niečo také, lebo je to strašne krásny obraz, chcela som to napísať inak. A zaujímavé je, že teraz by som to uź napísala absolútne inak.... :)))

OK, priznám sa - najprv ma názov a prvý verš trocha vydesili (a stále tomu traktoru akosi neviem prísť na chuť), no zvyšok ma velmi rýcholo presvedčil, že sa niet čoho báť..... Velmi dobré....

***!

*úrodné, vlhké a v teplých farbách*

Znova ľahlé a hrejivé v tomto chladnom vetre ...TIP*

Deni, jasné!! Tak som sa dívala na otca, má už tak zvráskavenú tvár. Ľúbim svoju rodinku. Možno vydám cyklus :o). Čo myslíš, nebolo by lepšie, keby som túto báseň pomenovala: Otcova tvár? :o)

Silvi, tym by si asi prezradila privela, nech ta basen ostane polom a kazdy si v nej najde, co najde :o) tato poetika mi uplne sadla ( a inspirovala si :o)) Tvoja slza nie je slzou, je niecim ovela viac...velmi Tvoje a tentokrat velmi dobre...***

...taký Rozoraý otec? :) ale nie...vyznieva to veľmi zvláštne... :)

od prírody sivý** Je to zvláštne, vrátim sa...

smutne...slana sejba!!! to slovo som uz dlho nepocula!!! paci sa mi!

smutné? Ale to má byť láskyplné ... :o) Ďakujem.

tak smutne, ze to pohladi dusu!!! tak to bolo myslene!!! nemas zac!!!

Pretým mama, teraz otec. Zakladáš rodinku? :) - nechcem v sebe teraz prebúdzať príliš veľký sentiment, skončí to smutne... mne to pripomenulo veľa, preto posielam el. pochvlaku... Snaž sa! nech ťa sprevádza šťastie denis