sloboda vraždí

sloboda vraždí

zriem svet

pulzujúci rozkošou

nepriznaných citov

a všadeprítomnou hladinou

kybernetického priestoru

zmätok virtuálneho

alter ega

na displejoch modly

kde si púšťam

najtajnejšie túžby

(jazdcom degradujúc čas)

spletám ich

pramienok po pramienku

do dlhých bičov

ktoré pri plieskajúcich náprahoch

pretínajú pokožku

bezcitne

hľadám dieru

pred živým svetom

vlásočnicami

vysielajúc

správy prvej signálnej

v duchu si vravím

aj to by som chcel s tebou robiť!

a slastne stonať

a všetkým ukázať

takto to robíme my!

za našou plentou

neviditeľných susedov

otvorené celému svetu

si chcem čítať povzbudivé statusy

a aj chcem aby ste ma spoznali

ale oči si previažem

páskou

lebo sú bránou do duše

nechcem aby ste mi ju ukradli

radšej ju kúsok po kúsku

rozpredám

pozornosť

mohutné ruky

stromov

presýpajú piesok

oblohy

cítiš ako ti steká

do tváre

až štípu  oči

rýchlo ich prižmúriš

aby si videl

zablatenú kožu

na nohách

už temer nevnímaš

motáš sa stále v kruhu

kontrolujúc krok

bolesťou

zameranú

na seba