O žehlení a o najsmutnejšej udalosti

Môj priateľ neverí, že v smrti odíde duša-energia. Podľa neho v zomieraní všetku energiu minieme. Pripadá mi to, akoby sme pojedali sami seba.

Ja radšej verím v postupné vypínanie jednotlivých súčastí a spájanie zostatkov do celku duše.

Energia nezaniká, len .....

..a zajtra sa idem zas lúčiť.

O žehlení a o najsmutnejšej udalosti

 

     Moja mama žehlila alebo mangľovala aj detské pančucháče a ponožky. Ja som už nebola taký pedant alebo otrok. Stačili všetky ostatné veci, ktoré s vekom a športovaním detí, manželovými košeľami, stále pribúdali. Stále viac času mi zožieralo žehlenie.

K žehleniu som nadobudla úprimný odpor!

Dôsledkom bola značná redukcia vecí, ktoré si zaslúžia moju námahu. Zostali len košele, nohavice a sem tam nejaké lepšie tričko. Drahé priateľky, s košeľami nám svitá na lepšie časy, lebo už je vyvinutý samovyrovnávajúci materiál pôsobením telesnej teploty.

 

     Na rozdiel odo mňa, môj svokor žehlil rád. Táto činnosť ho podľa jeho slov ukľudňovala

a svokra nemala námietky ani faktické poznámky.

Píšem v minulom čase, lebo tento úžasný človek, životom ťažko skúšaný, nás nedávno navždy opustil. S nadnesením som niekedy hovorila, že mi s deťmi pomohol viac ako ich otec.

     Pri najbližšom žehlení potom som s úžasom zistila, že nenávisť k žehleniu je preč. Myslím, že nastalo zmierenie s touto činnosťou ako podvedomý druh komunikácie a čas spomienok na milovaného človeka.

 

     Niekto si pomyslí, po prečítaní týchto riadkov, „ši-ši“, ale mnohí ma pochopia.

 

                                                                               

 

November 2004

 

 

 

---