Môže dostať hrniec zaucho?

Kde bolo, tam bolo, za zelenými lúkami a modrými jazerami, uprostred zlatistého poľa stála chalúpka, v tej chalúpke bola kuchyňa a v tej kuchyni polica a na tej polici stál... úplne obyčajný hrniec. V tej chalúpke žila babička, dedko a vnučka.

Raz na obed sa rozhodli, že si uvaria halušky. Hrniec bol však špinavý. Bodaj by aj nie, keď celé predpoludnie strávil tým, že sa natruc váľal v blate pred stodolou. Bol to totiž hrniec rozprávkový, ktorý vedel chodiť, tenkými ručičkami ukazovať, obrovskými ušami kývať, ústami ako vráta sa škodoradostne smiať a okáľmi gúľať, až hrôza. Vôbec sa mi nepozdávalo, že by sa v ňom na obed mali variť halušky. Oveľa radšej by bol, keby sa v ňom uvarila nejaká poriadna dobrota, napríklad torta, mňam! Keď to však povedal vnučke, tá sa iba zasmiala,, Ale veď torty sa v hrncoch nerobia, hlupáčik! V hrncoch sa varí polievka a mäso, zemiaky a halušky!“. A to sa hrncu nijakovsky nepáčilo. Čo tam po nejakých nudných zemiakoch! Tie nemajú šľahačku, a veru ani cukríkmi sa nezdobia. Nebude torta – nebudú halušky!, zastrájal sa hrniec a zoskočil z police na stôl a zo stola cez otvorené okno do záhrady. Okolo šiel akurát dedko s košíkom čerstvej kapusty. Hrniec sa rýchlo schoval v kríkoch, aby ho dedo nevidel a neodniesol zas do kuchyne. Musí veru zabrániť dnešnému obedu!

Zrazu sa v diaľke niečo zablyšťalo. To na mláku uprostred záhrady dopadol slnečný lúč a roztancoval na nej malé zlaté svetielka. V tom sa rozsvietilo aj hrncu a rozhodol sa, že do mláky skočí, a poriadne sa v nej okúpe. Keď bude dokonale špinavý, nikto ho nestihne do obeda vyumývať, tak veru! Tak teda šiel, a zafúľal sa až po uši a hrdo napochodoval do kuchyne, nechávajúc za sebou malé zablatené šľapaje. Triumfálne sa usmial na babičku, ktorá akurát krájala kapustu na rezance a tá sa od úľaku zviezla na stoličku. Rozhodla sa však, že sa nedá hrncom prekabátiť a ukáže mu, kto je v dome pán. Prikázala vnučke, aby hrniec vzala von, pod studňu a vydrhla ho studenou vodou a saponátom.  Čo mala chuderka vnučka robiť, keď už aj jej začalo od hladu škvŕkať v bruchu? Chcela chytiť hrniec za uši, ten sa však nedal. Hrozivo kýval ušami, až to vyzeralo, že čochvíľa vzlietne. Uskakoval vnučke s dosahu a úspešne pri tom zablatil celú kuchyňu. Dedovi došla trpezlivosť a asi po pätnástich minútach naháňačky okolo stolu chytil kopajúci a ušami kývajúci hrniec do vreca. To už bola celá kuchyňa hore nohami.  Vnučka hrniec vzala a poriadne ho pod studničnou vodou vyumývala drôtenkou, až bol celý ružový. Nevedno však, či hnevom alebo dokonalou čistotou.

Vnučka sa do domu vrátila s lesklým, ale zato ešte viac nahnevaným hrncom. Celá rodina musela prispieť silami, aby ho dostali na sporák. Celú dobu kričal: ,, Dolu, dolu, dolu!“. Dedko si myslel, že ho hrniec chce iba nachytať. Odrazu však ucítili akýsi smrad. Z toľkého úsilia dotlačiť hrniec na sporák iskra zapálila dedove papuče. Asi po polhodine sa hrniec priznal, že tie papuče zapálil náročky. Babka sa už vskutku nahnevala a capla hrncu zaucho. To odletelo, letelo, letelo, až pristálo v Afrike, rovno na hlave akéhosi Afričana, čo šiel práve z nákupu. Chudák do konca života varil už len na panviciach.

Doma v chalúpke sa hrniec veľmi zahanbil.  Uvedomil si, že bez ucha už nebude poriadnym hrncom. A uvedomil si aj, že poriadny hrniec by nikdy nevyliezol von oknom, len aby sa vyhol haluškám a nikdy by nemal spôsobiť, aby jeho rodina, ktorá sa na neho spolieha, ostala bez obeda. Bez rečí tak uvaril rodine halušky, ďalší deň aj varené zemiaky a varené mäso. Plnil svoje kuchynské povinnosti na jednotku a začínal byť hrdý na to, že sa môže o svoju rodinu starať a každý deň im dávať teplý obed alebo večeru. Vnučka videla, že hrniec už viac nie je pyšný, ale je pokorný a priateľský a tak mu vyrobila z hliny nové ucho. Hrniec sa od radosti roztancoval na sporáku, až povylieval polievku. Nikomu to však nevadilo, pretože boli radi, že hrniec už viac nie je namyslený. A tak vnučka každú druhú nedeľu urobila hrncu radosť, a pripravila v ňom tortu s piškótami, ovocím a celou hŕbou šľahačky. Mňam!