Depresia prvého stupňa

Zo svojho úkrytu pomaly vychádza

vôbec nerieši, že Mesiac už sa na oblohe nachádza.

V tieni snaží sa všetkým očiam skrývať,

o lepšej budúcnosti môže len iba snívať.

Ako dlho bude musieť ešte takto žiť?

prečo normálne nemôže to byť?

Strach stále ona bude mať,

už nikdy nebude môcť sa smiať.

Vie, že všetko, čo dôležite bolo už nemá,

a bez toho to nedá.

Že vrátiť nejde to ona vie,

len škoda že to tak je.

A tak zahadzuje celú svoju menu,

lebo vie, že už to nemá cenu.

Všetko vopred bolo dohodnuté,

o tom konci už je rozhodnuté.

Ach krutý ty to si na ňu osude,

vyslobodenie jedine to jej bude,

A tak dohráva jej života zvonec,

A všetkého zlého je koniec.