Zmena odnikiaľ

Zmena odnikiaľ

Kedysi som bol iný, a myslel som si, že taký budem navždy. Hovoril som si: som, aký som, iný už nebudem, nikto ma nezmení... Ale mýlil som sa, život ma zmenil, a už to nie som ja.

Po prvé, bol som kedysi mladší, pričom vtedy som ešte nevedel, že ma čakajú zmeny v tomto smere, že budem starnúť. Nie že by som bol vtedy mladší oveľa, to nie, ale o čosi predsa. A mám podozrenie, že sa v tomto smere ešte čosi zmení, že to bude pokračovať. Nie som si istý, je možné, že takýto už zostanem navždy, avšak po tej skúsenosti so zmenou som akýsi opatrnejší v tom, čo si o tom myslím.

Ďalej - predtým som bol viac do blond, mal som bližšie k blondínkam, bol som skrátka trochu hlúpejší. Teraz mám vlasy akési hnedšie. To je pozitívna zmena, človek akosi zmúdrel, či aspoň - stal sa menej hlúpy. Ani túto zmenu som vtedy, keď som bol ešte sebou, veľmi nečakal. Bohužiaľ, a či skôr chválabohu, stalo sa. Navyše, dá sa predpokladať, že proces deblondínkovania a hnednutia bude viac-menej pokračovať, a ja budem čoraz menej hlúpy. Je pravda, že čím je človek menej hlúpy, tým je viac múdry? Alebo keď mi z hlúposti ubudne priveľa, nebudem mať za ňu žiadnu náhradu, nič, takže môj koniec bude horší ako začiatok? Nepríjemná vec. Ale sú to len otázky, na ktoré zatiaľ nepoznám odpoveď. V teoretických znalostiach nie som preborník, učím sa tak, ako ide život, prakticky. Všetko si musím ohmatať rukami, všetkého sa dotknúť, čo ma niekedy privádza do nepríjemných situácií, o ktorých sa aj hanbím rozprávať. Nevedel som, ako to chodí v istej veci, a tak som istú cudziu babu nečakane chytil za zadok. Nečakal som, že to urobím, a nečakala to ani ona. Bolo to v obchode pri pokladni. Mala na sebe len taký akoby trochu širší opasok alebo užšiu sukňu. Otočila sa, zakričala na mňa, čo si to dovoľujem, a dala mi jednu po papuli. Našťastie iba dlaňou, nie päsťou. Tomu sa tuším správne hovorí facka, a nie po papuli. No bola taká silná a spak ruky, ako keby mi dala po papuli. Tým som chcel povedať, že sa učím skôr prakticky, formou pokus - omyl, ako hovoria Angličania, experience. Zapamätal som si to. Na ženy treba ísť inak. Keď od nich niečo chcete, musíte voliť onakvejšie prostriedky, kvety a pod. Tak to aspoň bolo vtedy, keď som bol mladší. Teraz je treba často ešte onakvejšie veci, autá a pod.

Ďalšia vec, ktorou sa odlišujem od toho, aký som pôvodne býval, je váha. Ukazuje viac než kedysi. A to o dosť. Nie som tučný, nepotrebujem osobného trénera ani špeciálny program a stravu, aby som dosiahol ideálnu hmotnosť, svalový rozvoj a vhodný pomer svalov, tuku a kostí. Tak či onak, zmenil som sa, aj čo sa týka váhy. Najprv som si myslel, že sa len pokazila váha. Neveril som na zmeny, myslel som si, že iný už nebudem. Aby som si to overil, použil som druhú váhu a potom ešte poslednú. Nie, naozaj som vážil viac. Stával sa zo mňa pomaličky slon. Ako som sa váhovo vzďaľoval od seba, blížil som sa k slonovi. Napokon - aspoň zatiaľ - sa zo mňa nestal slon, resp. príliš ťažký človek, čo však neznamená, že som vôbec nepribral. Z druhej strany - zmenu, ktorá nastala, netreba vnímať negatívne, pretože predtým som bol pomerne dosť chudý. To, že priberám, hneď neznamená, že sa približujem k slonovi, možno sa len vzďaľujem od špajdle.

A celkovo sa mi zmenil imidž, image, ako sa hovorí. Viete, ako to zistíte? Pozriete sa na moje staré fotky, kde som ešte mladý, a potom na moje terajšie fotky asi z minulého roka. Na tých starých fotkách je moja pôvodná podoba, napr. čo sa týka strihu vlasov, a na tých nových už vyzerám úplne inak. Akoby to bol niekto iný. Ale je?

To je otázka, ktorá mi zišla na um, keď som po dlhom čase jedol špenát so zemiakmi a vajcom. Kedysi to bolo moje obľúbené jedlo. A zistil som, že stále je. Chutilo mi to rovnako ako kedysi. O tom, že som sa zmenil a už to nie som ja, som zapochyboval ešte raz. Tentokrát pri nepríjemnejšej situácii, keď ma po dlhom čase rozbolel zub. Pomyslel som si, že presne takto ma bolievali zuby aj kedysi. Tak neviem. Uvidím, hádam časom ako pôjde život, túto záhadu vyriešim.