Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seŠIBNUTÉ SLOVO
Autor
Vatan
ŠIBNUTÉ SLOVO
Zobrať dôchodcovi slovo je ako zobrať generálovi velenie. Moje slovo mi celú noc behalo v hlave a skladalo sa do pátosu národných, buditeľských slôh. Ráno ma zobudilo a vraj mám bežať von a hovoriť. Mal som po štrnásťdňovej karanténe ktorá ma unudila do mŕtva a tak som počúvol. Aby som pravdu povedal, už mi aj trochu hrabalo vo veži.
Na chodníku som stretol mestského poslanca za našu štvrť a hneď mu vravím:
„ Vysoké si bolo bralo
Čo sa Slovač čo sa stalo?
Hlboké si malo lesy
krása dolín kde si kde si?“
Odbehol odo mňa ako od covidového psa a za chrbtom sa mi ozvalo: - Občan predložte občiansky preukaz.- Stáli tam dvaja policajti a v rukách mali bloky.
Vravím:
„ Mečom sťali odkaz otcov
matkám vzali mlieko obrov“
- Nás obri nezaujímajú, ale vy máte nesprávne nasadené ruško. Zaplatíte pokutu na mieste?-
- Páni už ste videli Sama Chalúpku ako recituje svoje verše s rúškom na hube?-
- Chalúpku sme ešte nechytili, ale vy to budete mať za sto euro.-
- Sama Chalúpku nemôžete chytiť. Zomrel pred stopäťdesiatimi rokmi. Bol to romantik. Napísal Mor ho!
- Ak nebude mať rúško, tak chytíme aj toho Morha!-
Vravím:
„ Vstane bedač v jedno šíku
zláme otroč
zboj a pýchu“
- Ani bedač nás nezaujíma. Tak čo bude?-
Vytiahol som zelenú. Veď čo? Za slovo treba vždy zaplatiť.
Vedľa paneláku som stretol susedu s psíkom. Pýtam sa: - Tak ako?-
- Áale na nič. Azorko ma šelest na srdiečku a veterinárke platím päťdesiat euro týždenne.-
- Kaká však pravidelne. Už nám zasral celý trávnik. Prečo po ňom nezbierate hovienka?-
Zagánila: - Čo si to dovoľujete? Čo ste žandár?-
- Nie ja som básnik.
Počúvajte:
„ Orly za nás vylietali
aby sme tu slovo mali“
Odbehla odo mňa ako od nakazeného. Tak mi treba. Aj môjmu pátosu.