Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seGUĽA DO HLAVY
Autor
Vatan
Do Tesca chodím každý druhý deň. Pri vchode kontroluje kupujúcim teplotu môj kamarát. Malý, šľachovitý chlapík s neuveriteľne krivými nohami. Volám ho džokej a za tie roky máme spolu celkom pekný vzťah.
Dnes ráno tam, však s teplomerom v ruke, stála zle odfarbená blondínka. Zasvietila mi na žilu modrým svetielkom a zatvárila sa ako smetiar, čo sa mu práve pod nohy vysypal, zle chytený, sud.
- Mladá pani, môžem vám niečo povedať?-
Prekvapene zdvihla oči, akože čo si to dovoľujem.
- Večer prídeme, tak sa neľakajte!-
Získal som jej záujem a mohol som pokračovať spikleneckým hlasom:- Však viete, kukláči, kamery, svetlá, novinári a celý ten cirkus. Ja tomu budem veliť!-
- Čo, čo, čo?- zajachtala.
- Prídeme si po vášho vedúceho. Má na krku trestný čin rozvracania republiky, trestný čin ubližovania, trestný čin debilizmu a asi dostane aj spiknutie!-
Vrátničke vypadol teplomer z ruky:- Aké spiknutie?-
- Čo aké? Vy mi povedzte, čo tu už týždeň robíte. Nesťahujete náhodou všetko hore-dolu a nikto nemôže nič nájsť?-
- To máte pravdu. Aj baby frflú, že už nevládzu a že je stále plný rajón.-
- No a to si myslíte, že je to len tak? Však dobre viete, že sem môžu chodiť aj nakazení.-
- Ale tých, čo majú teplotu sem nepustím!-
- Tých nie, ale ostatný hej. Nezdá sa vám čudné, že všetko prekladáte tak, aby nikto nemohol nič nájsť tam, kde bol na to zvyknutý? A musel tu blúdiť ako mŕtva duša! Nie, že by si nakúpil za päť minút a zmizol fuč. Blúdi tu aj pol hodinu, aby mohol nakaziť, čo najviac ľudí. To je predsa úmysel. Jeden ich sem pustí a druhý, čo najviac zdrží. Jasné spiknutie. V Číne je za to guľa do hlavy. A ide to aj k nám!-
Blondínka zdvihla zo zeme teplomer a ja som odišiel hľadať chlieb. Keď som prišiel k pultu s mäsom, všimol som si, že za mnou začína vzrušene diskutovať, hlúčik predavačiek. Aj mäsiara poznám roky. Je to síce nevrlý čudák, ale keď sa ho opýtam na prémie, tak vždy ožije.
- Dajte mi prosím dve kilá pliecka. Je v akcii?-
Mäsiar odrezal hodný kus a plesol ho na váhu.
- Viete, o čom má v pondelok jednať vláda?- pýtam sa.
Mäsiar obratne balil produkt do fólie a zlostne odfkrol:- Neviem! Tie hovädá ma vôbec nezaujímajú!-
- Ani to prečo sa furt hádajú? Nemôžu sa dohodnúť, kedy zavedú trest smrti!-
Otočil sa a mimovoľne si pretiahol tupou stranou veľký nôž po krku.
- Nie, nie. To robia len náboženskí fanatici. V socializme sme vešali, teraz to bude rovno guľa. Máme núdzový stav, stačí krátky proces a bum. Hotovo!-
Ako som si vkladal pliecko do košíka všimol som si, že k hlúčiku predavačiek sa začínajú pridávať aj zákazníci. Keď som konečne našiel sektor s pivom, bola ich už riadna kopa. Našiel som svoju značku a vyrazil. Pred pokladňami vzrušene diskutovali úplne všetci z obchodu. Civeli na mňa nenávistnými pohľadmi a spod rúšok im stúpala para. Vytiahol som kartu poistenca a zamával ňou nad hlavou:- Občania, ja som príslušník SIS. V pondelok budeme všetci odtajnení!-
Dav cúvol. Zadunel som hromovým hlasom:- Utvorte prosím koridor. Utvorte koridor!-
Všetci sa disciplinovane rozostúpili. Tak som v samoobslužnej pokladni zaplatil a pokojne sa vydal k autu.Keď som vychádzal z parkoviska, svietila na semafóroch červená. Sprava i zľava sa k Tescu hnali kolóny svietiacich áut.
Telefóny fugujú. Panika začala.