Dáma

„Gabika, koľko stáli tie čokolády?“

Lovím v pamäti, o čom je reč. Dva mesiace dopredu myslela na svoje narodeniny. Na dialýze si rozdávajú pri sviatku čokoládky ako deti v materskej škole.

„Myslíš tie pre sestričky?“

„Áno, tie.“

„Euro deväťdesiat stála jedna.“

„To prečo si mi také drahé kúpila, keď vy si kupujete v Lidli lacné?! Chcela som ešte štyri, ale za takúto cenu nie.“

„Mami, vtedy sme sa dohodli. Spolupacientom dvadsať Fidoriek, primárovi a doktorke bonboniérky Milka a dvom obľúbeným sestričkám čokoládu. Ak to chceš podarovať z vďačnosti, že sa o teba príkladne starajú, zdali sa mi vhodnejšie čokolády Lindt.“

„Pre primára a doktorku som ti nič nekázala!“

Aha, tak to bolo pre vlastnú potrebu pod zásterkou darovania.

Ako s tým balíčkom k Veľkej noci. Pre primára. Keď som sa pýtala, či si odovzdala, nie, bol vážny, nehodilo sa to. Doniesla som to domov.

„Tak poďme ešte raz. Potrebuješ štyri čokolády aj pre ostatné sestričky.“

„Áno, ale z Lidlu!“

„Ak ich chceš pre seba, kúpim ti v Lidli. Ak pre sestričky, kúpim ti rovnaké ako tie dve, zaplatím ti ich.“

„Keby si tu bola, tak by som ťa vyfackala! Urazila si ma. Vieš dobre, že som neni lakomá.“

„Prepáč, mami, nechcela som ťa uraziť,“ ospravedlním sa. Mráz mi prešiel po chrbte z jej tónu, možno by ma naozaj fyzicky napadla. Snáď nie.

***

„Ten somár dnes zasa stále vykrikoval. A sestrička, ktorú som si doteraz vážila, za ním chodila a rozprávala sa s ním. Vykrikovali na seba, aj keď bola pri druhých. Keby som sa chcela rozprávať s Mikulášom, ani by sme sa nepočuli. Je bezohľadná. Mala ho upozorniť, že tam niektorí ľudia chcú aj spať. On vie byť aj sprostý a vulgárny, keď ho niekto napomenie. Keď nás odpájala, pýtala sa ma - no čo, aké bolo dnešné ležanie?“

„Nepovedala som jej, že je sprostá, len - no...veselé. A ten somár na to, že ona nič zlé na mňa nepovie, ona je dáma! A sestrička – ona je naozaj skutočná dáma,“ pochváli sa mama.