Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 453 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

SIngrin - Rozprávka o Svätom Jurajovi
datum / id13.06.2021 / 521365Vytisknout |
autorSidneckij
kategorieDramata, scénářeDalší dílo autora
zobrazeno37x
počet tipů2
v oblíbených0x
Prolog

Prvý kompletný scénar, ktorý sme dokázali zdramatizovať.

SIngrin - Rozprávka o Svätom Jurajovi

1.Obraz

 

Opona zatiahnutá. Rozprávač vychádza zo stredu, do toho vykukne z boku harlekýn a sleduje rozprávača a idiotsky mu skáče do reči. Rozprávač sa snaží toto trpené zlo prehliadať a preto sa aj tak k nemu chová. 

Rozprávač: Prosím pozor! Dámy a Páni. Ukľudnite sa, dozobávajte, dojedzte a dopite, vypnite si telefóny. ***  Na náš príbeh plný vášne lásky nenávisti a nerovného boja sa pripravte, psychicky aj fyzicky. Malé deti dajte vypišať aby sa od strachu keď naše ho trojhlavého ..

Harlequin: Šak ma len jednu hlavu...

Rozprávač: Dobre! (odsekne).  Jednohlavého hrôzostrašného draka...

Harlequin: Sak on neni hruzostrasny... On je jak telatko. Milý a zhovorčivý.

Rozprávač: (fľochne škaredý pohľad) Jednoducho aby sa nepocikali, ale nepredbiehajme... 

Harlequin: Áno... Nepredbiehajte sa pekne sa zaraďte za seba podľa výšky. Každému sa čo to ujde....

Rozprávač: (opať zazrie na harlekýna) No už sa usaďte, alebo sa postavte, ale nezabudnite sa pozrieť za seba, či niekomu nezavadziate. Náš príbeh práve začína. V časoch dávnych pradávnych, nebolo až tak ďaleko.., vlastne to bolo úplné blízko. Ľudia tu boli taký istý ako ste vy, len ešte nemali počítače a električky, automobily a iné mobily, mali len holuby poštovné a pomalého poštára, ktorý ešte ani bicykel nemal, lebo ho nevymysleli.  Ale - mali to čo mi nemáme a asi už asi ani mat nebudeme. Žili s bytosťami, ktoré mi dnes za mýtické a nereálne považujeme ale oni ich za mocné a niekedy až veľmi reálne mali.

Harlequin:  (skočí rozprávačovi do reči, pretože si myslí, že zavalaší niečo prestrašne vtipného, hlavne o tej mýckost miestnej panny) No... keď vám taký drak stodolu podpáli.... alebo dcéru – pannu milú nevinnú, tiež dnes za mýtickú považovanú, uniesol...

Rozprávač: ...Ale zas nie je drak ako drak. Ten náš – Volal sa Singrin – Veľký a majestátny, ľudí mal rád a ochrancu im robil... Na všetkých bol milý a oni na neho boli...

Harlequin: ...Až kým...

Rozprávač: Nepredbiehajme zas poďme pekne poporiadku.... pomaličky.. A ty mi neskáč do reči stále!!!

Harlequin: Jak ja tebe, ty mne skačeš...(Rozprávač mu dá rázne gesto, aby sa odpradal a elegantne odíde tiež).

 

2. Obraz

Maťa, Marek, Katka, Šimon, Feri

Anna a drak sami zostanú po oslavách na javisku. Anna pristúpi k drakovi a začne monológ. Anna sa postupne rozohňuje, gestikuluje rukami a pobehuje okolo draka.

Anna: Taká som rada. Toto je tvoj deň, keď ti všetci občania tohto mestečka vzdávajú úctu. I keď si myslím, že by ti ju mali vzdávať každý deň, lebo ty si...ty si... úžasný... majestátny... dobrosrdečný... veľkolepý... vznešený a... a... a krásny... jednoducho jedinečný... Vieš...Mam pocit, že si nevážia toho čo pre nich robíš... ako keby nechápali ta... nerozumeli ti... Veď pre BOZIE RANY si posledný drak na zemi... ale to sa nemozu dozvedieť.... lebo by s teba spravili atrakciu... putovne zvieratko, a nie.. Toto nie!! Toto, toto nesmiem dopustiť! Ach tá ľudská márnosť a hlúposť... Pri tebe som sa toľko veci naučila a toľko veci pochopila... Hm... Pamätáš si ako sme sa spolu hrali na lúke keď som bola mala a som od teba chcela aby si ma naučil chrliť oheň? (V pozadí sa zakráda Juraj). Alebo keď som skočila s kostolnej veže lebo som si myslela že viem lietať a ty si ma zachránil?... (začne ho hladkať a pritúli sa k nemu)...

(Juraj z boku sleduje a zakráda sa niekde aby ho panna a drak nevideli a pozoruje ich romantickú chvíľku)

Juraj: Aha ju! (zavetri ako vlk) Panna... a aká krásna! Ale je v nevoli zlovestného dračiska! Zaraz ju musím zachrániť... (vytasí mec a zasekne sa)

Rozprávač predstúpi pred divákov: A to čotototo... Ktože nám to kazí takúto krásnu romantickú chvíľu, kto je tento nezvaný hosť? 

Harlequin:  Bojar Juraj hrdina, vraj. (ironicky)

Rozprávač:  Vôbec nevidí, že tieto dve bytosti si tu hrkútajú sťa milenci!? Zaslepený nenávisťou k drakom! (krúci hlavú a asi je aj pohoršený)

Harlequin: Ále čo,  hluposťou,  hlúposťou je zaslepený. (jurjko nas mileny na draka v tom momente zautočí) 

Anna: Ale nie, ďalší drakobíjec hrdina... (a jednou ranou zlozí Juraja na zem... k drakovi)  Poďme niekam, kde nás nikto rušiť nebude. (odídu, odchádza aj harlekýn s jemným úškrnom škodoradostným nad mýtickou silou Jurajovou, cestou sa zrazí s s Deamonom a nie je mu všetko jedno).

Harlekýn: Uááá.. Úchyláááák!! (utečie naopačnú stranu)

Juraj leží na forbíne a pomaly sa k sebe dostáva, do toho prichádza jeho alter ego.. Juraj zaregistruje svoj vnútorný hlas a celkom je aj počudovaný a premýšľa prudko o tom čo mu jeho druhé já súka do hlavy, pomaly si sadá a furt premýšľa)

Deamon: (skláňa sa nad Jurajom)  Juraj, Juraj... Tak zaslepený krásou k panne Anne, až úplne zabudol, že draka len tak pochabo neskolí. Kedy to bolo, čo sme zabili posledného baziliška, aj ten bol na poly mŕtvy? Rok? Dva? Odvtedy nič... žiadny tréning... 

Juraj: Čo?! (začuduje sa, dosť rázne, akémusi vnútornému hlasu, kt. k nemu takto zrazu po rokoch prehovoril, sedí dumavo na javisku a počúva myšlienkové pochody..)

Deamon: Pokojne, pokojne. Tento dračisko už dlhé veky zotročuje toto mesto a ľudia si ani neuvedomujú ako ich vyciciava... Treba toto zlo vykoreniť... A to je tvoja práca... Zbav sa tohto zla a tvoja zašlá sláva, po ktorej tak tužíš sa ti vráti a možno I panna Anna bude tvoja.... teda ak ju drak už nezožral... 

Juraj: To sa nesmie stať! (uvedomelo)  A naozaj! Bol by som opäť slávny! (Celé mu to doklapne, zahľadí sa do diaľky, kde už vidí prichádzať svoju zašlú slávu, ruka v ruke s pannou.., zrazu precitne). Lenže ako?? Čo mám robiť??

Deamon: ( zúfalo mu už napovedá pri odchode, pretože vidí, že teda nebude to ľahké s týmto Jurajem, ale je zmierený s osudem, že teda musí byť práve on jeho druhé ja..) Utekaj do mesta, získať si priazeň ľudí i kráľovnej. 

Juraj: Áno! Ľudí musím presvedčiť! Hej, do mesta, Do mesta musím zájsť! (odchádza prudko a hrdo, že aký nápad mu to fajný skrsol v hlavičke-makovičke..)

Prichádza rozprávač, počas príchodu prevráti stranu na kulise, na krčmovú scénu, podíde dopredu a chystá sa hovoriť, do toho jej skočí harlekýn..)

Harlequin: (vykukne spoza kulisy a na rozprávača hovorí) Už je preč?

Rozprávač: Kto? (Podráždene, že ho zasa vyrušuje tento truľko..)

Harlequin: Ten úchylák.

Rozprávač: Aký? (zháči sa, že čo vlastne.. že mu je nič potom, že tento truľko si furt čosi trepoce a pokračuje vo svojej práci rozprávača..)

Harlequin obzerajúc sa podíde k rozprávačovi, ale dodržiava si jemný odstup..

Rozprávač: A tak,  Juraj osvietený novým poznaním I krásou krásnej Anny očarený utekal do mesta hľadať zašlú slávu a ľudí na dobrú vec obracať... 

Harlequin: Tak to som si neni celkom istý, či na dobrú vec. (zachechce sa..)

Rozprávač: Nekaz to!  Udržujme diváka v napetí...(len tak medzi sebou)

Harlequin: No porad, sa cely trasu od napetia... Kto obsadil toho uchylaka?

Rozprávač: Akého?!?! (Už nasrato, bo mu začína fakt s tými facinami liezť na nervu). Ale to je jedno!  nezdržuj stále!

3.Obraz

.Martina, Quido, Krebs, Feri, Ježko

Prázdna scéna Krčma, v popredí pult, prichádza Krebso s konvičku v ruke..

Škulavý Edinko: Pochválen! (trochu zmäteno sa obzerá po prázdnej krčme) Líííblinguuu, Líííííííblinguuuuuuu!

Líbling: (pribieha Líbling, utiera si ruky do zástery, akoby práve néčo vecile špinavého spratával v pivnici) Už idem!! Už ideem! Á Edko vitaj! 

Krčmár: Čo načapujem ci do konvičky pre Terku?

Škulavý Edinko: Ked budeš taký zlatý, taká je ukonaná jak kon. Cely den prala na potoku. Ale Singrin ju bol kuknut, tak jej aj robota isla od ruky.

Krčmar: To je zlatičko ten Singrinko, furt ho vidzim jak ... To nikde inde takeho ochrancu nemajú

Škulavý Edinko.: Tak tak, hotove požehnany... A nedaš si se mnu decko... ked už sem tu? Zakal sa to načapuje.... vidzim že ci to dost peni...

Krčmar: S tebu Edko zdycky... ale len jedno... Ne jak minule, sem nevedzel tri piva napočitat...

Škulavý Edko: Hehe... tak dobre... A jaký je tá tvoja nová napadnička...

Krčmar: Čo ci povim... šecky ženy su rovnake... Nekedy jakeby si hrach na scenu hadzal a nekedy sa ich nevíš zbavit aj celu...

Škulavý Edko.: Tak tak ... ale any mi nebudeme inačí... Tak na naše zdravy Líblingu.

Krčmar: Na tvoje Edko....

Škulavý Edko.: Joj... dobre je... to je lonajše?

Krčmar: Lonajše... fajnove je.

Škulavý Edko.: Almázia.

Krčmar: Si čul, že kral bol na polovačke zas a nejakemu hoscovi širak odstrelil. Blázen.

Škulavý Edko: Nečua, vypravaj... čo zas bol nacecany?

Krčmar: Ze vraj bol jak rintintinos...

Škulavý Edko: Ništ nove pod slunkem... Ten Si raz ten prepity ratafak odstreli. Ty jeho polovačky...

Krčmar: A  královna minule vyvydzala vraj, lebo jej necel nove naušnice kupit, ale nakonec si ich vydupala...

Škulavý Edko.: Ta by prešustrovala na seba aj nevim čo... Mne keby moja žena začala takto vyvádzať, jednu jej tresnem po papuli a hned by bol pokoj v dome..

Krčmar: Taktak, ale zas na druhej strane viš jake krasne diamanty.  Jak pasce!  Irenkyna vnučka čo robi na zamku vypravala.

Škulavý Edko.: Ale neprehanaj zas Líblingu...

Krčmar: Ozaj... nešalim... na vlastné uši sem čul... Do prkynka... ja vypravam a pivo mi mimo teče...

Škulavý Edko.: No... no vidziš...Naše staré také oringle mat nygdy nebudú. To móžem odprisahať, ani keby sem v športke vyhral prvu cenu... Co sem dužny?

Krčmar: Dva dukaty...

Škulavý Edko:. Anciaša, ale ste zdraželi...

Krčmar: To viš... dane... z nečeho musel kral ty naušnice zaplacit... na to decko sem ca pozval.

Škulavý Edko: No dobre.. a dakujem ci velice pekne... A čo tu máš tak pusto??

Krčmar: Ále čoby, ešče Fero dojde. 4-3-2-1..(odpočítava, na prvú prichádza Feri)

Škulavý Edko: Jáj.  (na príchod Feriho sa môže len uškrnúť a odchádza?? To ešte neni sme si istí, možno ešte zostane aj replika o tom pršaní, že dodne keĎ nebude)

Chlap 1. (Feri prichádza na scénu, v jemne podnapitom stave) Pani krčmárka, nože ešte nalejte...

Krčmár: Ale Fero, už by si nemal... deti ti doma plačú a žena ti bude nadávať a mňa po celom chotári ohovárať.

Chlap 1. Nech.

Ježko : A mne nalejete?

Krčmárka: Tebe by som,  môj krásny,aj nalál, ale už nemám čo, už je kopa hodín a zavíram.

Harlequin: No, mám taký pocit, že ešče zavírat nebudeš... koho to sem o takomto čase čerci nesúúúú huhuuu

V tom sa do krcmi dorúti Juraj...

Juraj: dobrý deň vospolok a dobrého dobrodenia vám prajem vám váženým občanom tohto velecteneho mestečka... moje meno je Juraj bojar hrdina... a prišiel som vám draka zabiť, lebo je to sám diabol, ktorý vás vyciciava a panny vám kradne a požiera!!!

Harlequin: Ten to zobral nejak z kopca ne?... (pre seba a zacne sa nervózne obzerat) Ale kde nechal toho uchylaka?

Chlap 1.: A ten od kál došel?

Ježko: Ten sa asi už doma opil...

Krčmár: No už len tento mi tu chýbal jak otlak! (ďalej čistí pult, alebo niečo zmysluplného)

Juraj: Vážený a dobrý občania mestečka tohoto krásneho ste veľmi milí a je mi to hrozne ľúto že nevidíte tu pliagu čo na vás stvára ten ľudožrút kanibal, diablov prisluhovač, sám z pekla splodenec, hrôzostrašný a prefíkaný je...

Harlequin: Hmmmmm....

Krčmár: Myslíš naše ho Singrina? Šak ten by ani muche neublížil.

Chlap 1: Čo si sa ty s konom zrazil?

Ježko: Ten si asi na papulu pýta...

Krčmár: Fero,žiadne výtržnosti! Nie jak minule!? Čo si dáte mladý pánko.... Pivko alebo vínko. (čistý židák)

Juraj: Hneď a zaraz treba výpravu na neho zorganizovať, lebo krásnu pannu on na skutku zožerie!!! doletí a svojim dychom pekelným spali všetko na čo sa kukne. Ľudia veď sa spamätajte. Zlozíte sa mi na zbroj a odbornú výpomoc. Každý občan po zlatke... alebo dvoch... predsa len je to veľké dračisko... a ja vás od vášho súženia oslobodím

Chlap 1.: Ty sa spamataj, ty trulo z lesa. Jaké zlatky...

Krčmár: Fero?! Ale zasa, ako tak pozerám, tuším mu v hlave hrmoce...(???)

Ježko.: Ten si vážne na papulu pýta...

Chlap 1.: Ber sa kade ľahší kým ci pekne hovoríme...

Juraj: Neodídem kým sa nespamätáte a draka so mnou skántriť nepôjdete. Samozrejme za spomínanú finančnú odmenu a jednu pannu k tomu...

Chlap 2.:A že ozaj? (PAC mu jednu)

Chlap 1: A ven s tebu. (PAC mu druhu)

Harlequin:Ten je dobrý... hehe ... No idem aj ja, lebo dojde ten... to Jurajove alter ego...

Odidu z javiska...Ćasť „Kapurková“!

Juraj sedí na kraji javiska a drží si obe líca: Ach. Aký ste vy ľudia krátkozraký, nevidíte že ste v dračej moci? Že na vás ta potvora cudzopasí a silou temnou pôsobí?

Daemon: Ľudia sú tu ním zaslepení. Neuveria len tak nejakému vandrákovi. (démon jeuž tiež jemne s nervami v koncom, akoby asi aj tak rezignoval, že síce Juraj je istým spôsobom trtko, ale totok mestečko kam sa prikmotrili, obyvateľstvo nie je na tom o nič lepšie..)

Juraj: To nemá význam, čo zmôžem sám proti všetkým... a čo! Sami si za to môžu, ja sa im prosiť nebudem! Nebudem hádzať perly sviniam. A cenu som im celkom slušnú stanovil, jak zadarmo... Nezaslúžia si aby ich taký chrabrý a odvážny junák ako ja zachraňoval.... Som Juraj Bojar HRDINA!!! Vznešený a slávny...

Deamon: Vznešený a slávny? Nebolo to predsa len trochu dávno? Veď teraz po tebe ani pes neštekne. Nie to, aby ti nejaká panička zalúbené lístočky posielala.. A ani grošom moc nesmrdíš... (pohrdavo si juraja doberá..)

Juraj: A čo?! Rrobota sa vždy nejaká nájde... Budem vyberať dane. Ako vidím, tu s tým nebudú veľké problémy.

Daemon: A čo panna Anna???

Juraj: Ozaj... ta vznešená a nevinná.... (zadíva sa do diale)... 

Deamon: Vidíš... Nesmieš vešať hlavu.  Bola by ti oddaná ako žiadna iná keď ju hrdinským činom z dračích pazúrov vyslobodíš...

Juraj: Ako žiadna iná. Krásna panna... spanilá a rozmilá. Ty musíš byť moja!.. Ja JU MUSÍM ZACHRÁNIŤ! 

Daemon: Len asi treba na iných miestach začať. Na kráľovský hrad sa vyber!!... Neboj nič... 

Juraj: Keď to inak nepôjde... Tak na HRAD! (rozhodne odchádza..)

Prichádza rozprávač elegantným krokom prevracia kulisu na scénu „hrad“, Šimon prináša stoličky. Rozprávač v predu na forbíne spustí svoj mono..

Rozpravač: A  tak Juraj bojar hrdina pochodil ako pochodil. Preto sa rovno na kráľovský dvor vybral. Kde si s kráľom a kráľovnou audienciu zjednal a ako mu bolo sľúbené veru lepšie pochodil...

Harlequin: No len aby....(Sedí na stoličke, ale ako zbadá prichádzať kráľovský pár zháči sa a friško sa ide podlizuvať, leští trón, oslintáva kráľovninu nohu a iné kokociny)

4. Obraz

Zuzka, Quido, Maťa, Šimon, Jožko, Ježko

 Kráľovná: Vy chmuľo!!! Ja chcem nový diamantový prsteň!!! Sľúbili ste mi ho!

 Kráľ: Ja viem drahá, že som vám ho sľúbil, ale to bolo vtedy keď sme ešte peniaze mali...

 Kráľovná: To ma vôbec nezaujíma!!! Ste neschopný panovník!!! Mali ste zvýšiť dane alebo sa zmocniť susedného územia a drancovať... ale vy nič. Všimli ste si vôbec, že už druhým týždňom nosím ten istý diamantový náhrdelník? Len sa vínom opájate a so svojimi kumpánmi na poľovačky chodíte...

 Kráľ: Drahá veď sa už upokojte. Snáď nechcete, aby som predal ďaľší kaštieľ..

 Kráľovná: Vy ste zas pokojný až moc. To ste celý vy! Viete len predávať. Kedy sa konečne naučíte brať!!! A zaregistrovali ste vôbec že som vám pred mesiacom porodila už ôsmeho dediča? Čo majú vôbec dediť??? Načo im bude kráľovský trón bez majetku???

 Kráľ: A aké ste mu ráčili dať meno?

 Harlequin: Istý bojar hrdina žiada o audienciu... vraj....

 Kráľ: Môžete ho zavoalať...

 Kráľovná: Nič nebude. Pošlite ho kade ľahšie. Žiadnych darmožráčov nepotrebujeme. 

Daemon: Aspoň si ho vypočujte... ak sa vám znepáči, aspoň budete mať koho o hlavu pripraviť... 

Kráľovná: Šašo....... ŠAŠO....

 Kráľovná: Hm... Aj hladomorňa je už dlho prázdna. Ehehm a už sme dlllllho nikoho nemučili. Ľud nemá žiadnu kultúru, potom vymýšľa.

Harlequin: Áno...ano...

Kráľovná: Zavolaj toho.... hrdinu.... bojara

 Harlequin: Akurát ho stráže kopancami z hradu vypravili...

 Kráľovná: Rob čo ti hovorím!!!!

 Harlequin: Moja pani! (a ide pre bojara kráľovná sa narýchlo upravuje)

 (Prichádza Juraj držiac si zadok a za ním Harlequin uchechtavajúc sa)

 Harlequin: (uchechtávajúc sa) Vážená kráľovná dovoľte chrabrému bojarovi Jurajovi hrdinovi predstúpiť.

 Kráľovná vážne: Nech sa tak stane.

 Harlequin: Bojar hrdina Juraj môžete predstúpiť.... (zbadá Daemona) Zas je túúú... uaaa (uteče, môže sa len nemo zľaknúť a opatrno odísť, čo??)

 Kráľovná:Nože objasnite mi vašu záležitosť.

 Juraj: Vážená a múdra kráľovná, počul som chýri o vašej kráse a musím povedať, že sa ani...

 Kráľovná: (Áno, áno... Azas) Dobre, dobre... vidím, že ste vychovaný, ale pristúpme priamo k veci...

 Juraj: Nuž dobre, ide o to, že chováte si na prsiach hada...

 Kráľovná: Tá drzosť!

 Daemon: Neunáhlujte sa!

 Juraj: Prepáčte! Mám na mysli draka, ktorý sužuje vaše kráľovstvo ... (opakuje cca okrem peňazí)

 Daemon: Viem, že vám ten drak pil už dávno krv. 

Juraj: Jeho popularita stále stúpa a ľud prestáva mať rešpekt pred vašim veličenstvom. 

Daemon: A peniaze, ktoré by mal dávať vám dáva nejakému hlúpemu zvieraťu...

Juraj: A vedeli ste o tom, že každý drak stráži vo svojej jaskyni vzácny poklad? 

Daemon: A keďže ste kráľovná celej zeme máte na ten poklad právo...

 Kráľovná: Treba toho netvora zničiť!!!

 Daemon: Áno. Ale čo ľud?

 Kráľovná: O to sa postarám! (zamyslí sa prudko..) Otvorili ste mi oči ctený Juraj Bojar Hrdina!

 Juraj: Ďakujem, že ste ma vypočuli a dúfam, že moje slová padli na úrodnú pôdu.

Kráľovná mu dá gesto na odchod a pomaly sa odpracú aj s kráľom, samozrejme najprv ho musí poriadne šťuchnúť do rebra, aby sa ten starý senilák prebral)

Prichádza rozprávač dopredu a rozpráva, poza chrát sa dejú scénky, panna + juraj, kráľovná + kráľ... však všetci hádam vieme..

Rozprávač: A tak kráľovná a Juraj spečatili osud Singrinov. Juraj začal trénovať a na súboj svojho života sa pripravovať. Sníval o tom ako krásna panna Anna vrhne do jeho náručia keď hrôzostrašnú beštiu holými rukami skolí.

Harlequin: Snívaj dalej.... hrdino

Kráľovná zaslepená vidinou bohatstva a nových šperkov začala kráľa o zverstvách, ktoré Singrin pácha presviedčať. No o poklade sa nezmienila, lebo ho chcela celý pre seba. 

Harlequin: Ten z nej musel mat hlavu jak putnu...

Rozprávač: Za pomoci svojich verných rôzne intrigy na draka – dobráka vymýšľať a za vinu mu všetko dávať.

Nebolo to pre ňu veru ťažké, lebo ľudia ľahko uveria a svoju hlúposť a chyby na druhého zvalia. 

Harlequin: Šak to poznáte. Neni ništ lahší, než vinu na druhého zvalit ked sa vám nedarí. Ja sem minule napriklad... menil dušu na bicykli a to som bol vytočený a ani sem nezačal... Totiž.... Prepichel sem si ju na rozbitej pivovej flaške... no kery ozembuch ju tam nechal by ma zaujimalo.... No najlahši je povedat, že singrin, ne? Šak sa na nem mohlo male dzecko porezat, alebo havinko nožičku.... Víte... a sem začal menit tu dušu...

Rozprávač: Ty, tu čo robiš... Potom im povieš, jak si menil dušu, teraz ešte hrajeme...

Harlequin: Jaj, ja tu vyprávam a sem uplne zabudel, že hrajeme. Tak teraz ide ta scéna jak ludia začali na Singrina šecku špinu hadzat...

Kráľovná (zo zákulisia): ŠAŠOOO!

Harlequin: A už je zle.... (odide)

5.Obraz

Krebso a Quido

Klebetnica č. 1: Ten Singrin sa načisto zbláznil! Si čul, že oným čo pri masarovi bývajú, celý pusták tym svojim dracim dychom vypálil?

Kleb. č. 2: Myslíš... terkyneho zaťka?

Kleb. č. 1: No, tých... a tých gaštanú čo tam mali... no hrúza len pomyslet.

Kleb. č. 2: To mi any nevyprávaj... Ja sem zas čul, že Krivému Jankovi šecky kozy do jednej dokaličil...

Kleb. č.1: Ty! To sem nevedzel... To ozaj? Šecky?

Kleb. č. 2: Nech ma zaraz ten hnusný dračisko zežere ked šálim... keby ich bol aspon od hladu, tak ništ nepovim, ale on len tak... z roztopaše!

Kleb. č. 1: hííík... Ty, to sa s tym mosí nečo robit. To neni len tak. Dneska Krivého Janka kozy a zajtra naše dzeci.

Kleb. č. 2: Tak, tak. A si vedzel, že nemáme vodu z potoka pit, ani prat v nem nesmime a už vôbec do nej dzeci puščat.

Kleb. č. 1: Hej.... čital sam Královské ohlasy, že odkedy sa v tem potoku ten dračisko močí na skutku šecky ryby pokapali a... to možno kuly temu maju ty Jozefkyne dzeci take velké vyrážky, šak sa tam pri Koželuhovi s husama furt čvachtali...

Kleb. č. 2: Ty... a či nám aj skrz neho studna nevyschla, to už neny normalne toto.

Kleb. č. 1: No vidziš. Sa vyprava, že na hrad nejakeho hrdinu-bojara prizvali, aby s tym nečo robil...

Kleb. č. 2: No treba, treba... A ta šalena Anča sa s len s tym drakem vláči, ne aby si nejakého porádneho chlapčiska našla, šak neni taka špatná aj robotná je...

Kleb. č. 1: A ty čo si oči potracil? Jak noc je, taká mátoha. Ale vím, že Škulavému Ičovi sa lúbila... A do by cel takú Kaču, čo z kostelnej veže skáče...

Kleb. č. 2: Veru, keby ju moj Marcinko domu dovedel, naskutku ho vyženem... No idem, ešče Feriho kuknut, či vajca nemá... Mojej starej, slepky v poslednej dobe len také záprdky znášajú...

Kleb. č. 1: Ic, a pozdraf ho, kujóna starého, že nech sa staví na víno... Ty a dohvi, či za tými vajcami tvojími Singrin neni...

Kleb. č. 2: Any nevyprávaj, dobré s nami a zlé preč (sa prežehná).... No idem.

Rozprávač: A tak sa lude výprávali až kým nadišiel čas... Veľmi ľahko zabudli na Singrinovu dobrotu a ochranu a veru netrvalo dlho a jeho smrť si prialo takmer celé kráľovstvo... Teda okrem Panny Anny, ktorá ako jediná na jeho strane ostala a bránila ho ako to len čistá a nevinná dušička dokáže...

6.Obraz

 Marek, Šimon, Katarína, Maťa

Juraj a Anna a ako Juraj draka zabil a šecko dobre dopadlo, vlastne ne až tak dobre, a ešče jeden chlapčenský zbor k tomu..

Anna: LaLa...lalalala. Singrinko nám vyspáva... lalalala... chudáčisko malý prečo ho ľudia zradili... 

Juraj: Aha Panna Anna krása tvoja ma ohňom a vášňou napĺňa.... konečne som ta stretol...

Anna:lalala (smrk a zrúti sa na kolena) Keby len vedel... ach keby len rozumel ľudskej reči... 

Juraj: Ale kde je tvoj temný pán čo ti tak počaroval...

Anna:veru by tak pokojne nespal.... 

Juraj: AHA!!! SPIII!!!...

Anna:Natrhám mu kytičku materin dúšky to ho vždy poteší... (odíde)

Juraj:Teraz je ta pravá chvíľa... (vyjde s úkrytu)sak keď Drak zomrie pominie I kúzlo, ktorým tuto krásavicu opantal... zabijem ho a ona bude moja... HAHAHAHAHAAAAA!!! 

Harlequin: (plače na kraji podia) Smrk. Lalala... Singrinko nam vyspáva....

Rozprávač: Čo ti je zas?

Harlequin: Ked mne prijde Singrina vždy tak luto v tejto pasaži....

Rozprávač: ty si nejaky rozcitlivený, nebudeme koli tebe teraz menit dejiny....

Harlequin: Ja viem.... ale...

Rozprávač: Žiadne ale....môžeš potom dorozprávať tú príhodu a tom bicykli..

Harlequin: Ozaj?

Rozprávač: Ozaj... (harlequin sa v cuku letu upokojí a tak)

7. Obraz

Všetci??

Súboj

Rozprávač: Velavážene publikum, keďže tu máte malé deti a ďalšia scéna je obzvlášť krutá a násilná ba až hrôzostrašná jak večerné noviny na Jojke a je viac než isté, že by sa vám v noci zo sna budili nemôžme toto dopustiť. I nátury slabšieho žalúdku by mohli začať dáviť alebo zamdlieť jak sa nám to v susednom meste stalo, kde máme teraz vstup zakázaný a za kacíru sme boli vyhlásený... A nemôžme viacej riskovať, preto nasledujúcu scénu musíme cenzurovať, ale keďže je pre príbeh snáď najpodstatnejšia nemôžme ju vypustiť. Ale dúfame ze sa takto nevytratí umelecký zážitok... a budeme sa snazit vam ho co najvernejsie sprostredkovat....

PLACHTA

ZÁVER!

Rozprávač: A tak po nerovnom a zákernom súbojí, lebo drak sa vobec nebránil, bo Jurajovi ubližiť nechcel, Juraj draka smrtelne poranil a ten len na posledný svoj výdych čakal. Vtedy Panna Anna sa nič netušiac vrátila a hned je kytička z ruky vypadla, keď neboráka dobráka v poslednom smrtelnom krči videla... zalomila rukami a nešťastne zaplakala. Drak jej v poslednej chvíli keď mu posledný bozk na rozlúčku dávala, svoje veľké tajomstvo zveril. Anna sa vtedy svoj život zasvätila, aby toto tajomstvo strážila až kým nenadíde ta správna doba a zo svetom sa o toto tajomstvo podeliť mohla. Od toho dňa ju nikto nikdy nevidel a nepočul. Juraj chvíľu smútil no sláva a bohatstvo rýchlo oči aj srdce zaslepila, ženy sa mu k nohám samé vrhali, mladé devy odpadávali keď okolo nich prešiel, dokonca na jeho počesť mu oslavy robia a za svätého ho vyhlásili... A čo kráľovná? Nikdy Singrinov poklad nenašla a možno ju ešte dnes ako mátohu v lese stretnete ako pod kamene pozerá a do každej diery hlavu strčí, či náhodou v nej poklad neleží... No načisto sa pomiatla vo svojej zaslepenosti a chamtivosti.

(Harlequin s fľašou vína ):Kto však vie aký poklad to Singrin strážil? Po kraji roztrúsené, iskrivé ako slnko a sladké ako med – krásne ako perly. Áno, sú to vinohrady. Veď nie nadarmo bolo víno z miestnych pivníc najvychýrenejšie v celom kraji. Ale chýrne je aj dnes. Niektorí starí ľudia čo si pamätajú, hovoria, že to vďaka Singrinovej krvi, ktorá sa do zeme dostal, vinič ochraňuje a dáva mu neobyčajnú chuť a mocný účinok... čo už isto väčšina z vás okúsila... a keď nie, tak by ste mali...

Neni ništ lahší, než vinu na druhého zvalit ked sa vám nedarí. Ja sem minule napriklad... menil dušu na bicykli a to som bol vytočený a ani sem nezačal... Totiž.... Prepichel sem si ju na rozbitej pivovej flaške...

 




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

16.06.2021 22:39:20dát kritice tipSidneckij

Vďaka annnie, som rád, že si ťa text pobavil. Máš pravdu je tam zopár prešlapov... Budem musieť zeditovať. 

16.06.2021 08:13:55dát kritice tipannnie

Naprosto výborný, jsem velmi velmi pobavena. Znovu: profesionální práce. Boris Vian by ti zatleskal, a já dávám tip a.

PeS: všimla jsem si, že zájmeno my často máš s měkkým i, a za druhý: v úvodu zmiňuješ, že lidi ještě nevynalezli kolo, který se ke konci v přîběhu objeví - možná je to záměr, pak o.k., ale mně to přišlo spíš jako opomenutí. Ale není to nijak podstatný.



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Pismak.cz 1997 – 2021, provozuje Dobrý spolek, pravidla Školy v přírodě Letní dětský tábor