EŠTE JEDNA VARIÁCIA O OHNI

      Už viac ako desaťtisíc rokov sa predpokladá, že prvé ľudské slovo bolo „Mama“ a povedalo ju rozkošné dieťatko našich predkov – lovcov, zberačov.

      Podľa posledných zistení evolučnej teórie, to bolo ale inak.

      Prvé ľudské slovo vyslovil totiž náčelník afrického kmeňa týchto lovcov, ktorý práve po celom tábore zlostne naháňal starého muža – strážcu ohňa. Tomu žiaľ v noci vyhasol táborák.
      Náčelník gestikuloval ako divý, mával kyjakom a artikuloval: - Bl, bĺĺ, bĺĺĺ.- Dobehol strážnika, riadne ho pretiahol po krížoch a celkom zreteľne povedal: - Blb!-

     Čo mal chudák strážnik robiť? Cítil, že mu bolo ukrivdené, ale tie správne slová výhovoriek ešte neboli vymyslené. Naviac sa už vtedy vedelo, že oponovať zvolenému funkcionárovi sa vôbec ani nedá. Hlavne nie vtedy, keď sa takýto silný človek zvolí do funkcie sám!

      Tak sa len s jojkaním ukryl za posledným prístreškom a ticho trpel. Premýšľal o tom, že včera správne gestikuloval pred ženami, čo mu priniesli na večeru pokazené mäso. Oni ale vôbec nedokázali pochopiť, že staršieho muža, po nesprávnej strave, vždy riadne preženie. Tvárili sa tak zúrivo, že nakoniec podľahol kolektívnemu násiliu.

     Málo sa vie aj to, že už v prvých spoločnostiach sa prísne dodržiavali hygienické pravidlá. Človek sa nemohol len tak vyprázdniť niekde uprostred tábora. Keď už všetci pospali a na strážnika to prišlo, bežal pekne za kríčky. A koho by napadlo, že práve vtedy príde celkom blízko k táboru statný lev. Ten už nemohol loviť a nenapadlo ho nič lepšie, len prísť k ľudskému obydliu, či sa tam nenájde niečo pod zub. On už síce moc zubov nemal, ale zviera to tak neberie. Našiel hromadu vyhodených kostí, hneď vedľa strážnikovho kríčku. Začal ich olizovať a spokojne pri tom nahlas vrčal. Aj pokojné levie vrčanie však človeku robí zimomriavky a vyvoláva riadny strach. Strážnika z neho preháňalo v kuse a oheň doháral.

      Než zviera dolízalo aj dohorel.

      A tak zbitý strážnik len ticho trpel a rozmýšľal o tom, že keď sa zíde naraz niekoľko zlých vecí, názorné vysvetľovanie vôbec nepomôže a nebolo by od veci niečo iného vymyslieť.

      Ako to už tak býva, pomohla mu náhoda. Vlastne skôr príroda, lebo zrazu zahrmelo a v diaľke blesk zapálil strom. Chlap vyskočil a rozbehol sa tam. A keď s horiacim konárom vstúpil do tábora, začal aj on, z ničoho nič, artikulovať: - Ohe, ohé, óhé!-

       K táboráku sa zbehli úplne všetci. Prišiel aj náčelník a na upokojenie všeobecnej radosti zdvihol ruku. Veľmi dobre vedel, že posledné slovo musí mať on. Ukázal prstom do plameňom a zreteľne povedal: - Oheň!-

       Ľudia teda mali obidve najdôležitejšie slová - blb a oheň. Civilizácia mohla začať svoju cestu.