Vďačná Sjúzn

„O druhej mi volal Julo, či chcem ísť k ním, alebo majú prísť oni. Takto on pozýva. Povedala som mu, nech prídu, že mám dosť sladkostí, mám ich čím ponúknuť. Ale on sa musel opýtať Renátky a tá rozhodla, že prídu pre mňa.“

„To sa ti naozaj dnes nechcelo, či si len hrala formu? Veď si hovorila, že by si tam rada išla. A dnes bolo naozaj pekne, dalo sa aj do záhradky.“

„Nechcelo sa mi, ale potom som bola rada. Šak Renátka, to je taká hostiteľka. My sme išli s Julom do záhradky a ona si mohla doma robiť, čo chcela. Neprišla tam za nami. Kúpila tortu Marlenku, ale naozaj bola dobrá. Keď sme prišli dovnútra, urobila chlebíčky, nevedela som na to prísť, z čoho je tá pomazánka. Taká mdlá bola. Julo hovoril, že z tuniaka. Ale tam by sa žiadalo dať viac zeleniny. Ona dala navrch jedno tenké koliesko rajčiny. Jedno! Šak aspoň tri mohla dať. Domov mi dala rizoto. Som hovorila, že som mala včera od teba. To mi strašne chutilo. Mäsa tam bolo moc, ale šak som si ho odtiaľ povyberala a s chlebom ho zjedla. Tá ryža bola dobrá. Takú velikú kyticu mi kúpili. No, vyzerá, že ju už doma mali najmenej od piatku. Ale šak volačo z nej ešte zachránim. A krém Nivea. Že je kvalitný, bude dobrý na tú moju citlivú pokožku. Nedávno mi Julo hovoril, že mi k narodeninám kúpi lavičku. Z lavičky je krém. Ale šak ja ju ani nechcem, aj tá stará je dobrá. Ja tam moc nesedávam. To keby húpaciu, na tej by som sa húpala! Kedysi som sa u susedov. Ale teraz majú na nej taký bordel, že sa tam nezmestím.“