Búrka

                                        Búrka

Búrka, ktorá prehnala sa v mojom srdci,

búrka, čo ho držala v hroznom klepci.

Búrka čo všetko ničila,

Búrka, čo všetky uragány predčila.

Teraz je v ňom už len tíš,

Cez ten prach, po búrke, nič nevidíš.

Ale je už ticho a kľud ako na mori,

už ma na srdci nič nemorí.

Zmizla ta hrozná veľká klietka,

Srdce je motýľ, vylieta z kvietka.

Na mori po búrke kľudná je hladina,

Aj ja už konečne svoj život začínam.

Prach sa  po búrke dvíha, všetko je zlámané,

nastáva čas opráv, musí byť spratané.

Je treba začať od znova,

už je spísaná aj dáka osnova.

Musím sama načerpat sily,

nečakať na darček dajakej víly.

Veď nemusí to byť víla zrovna,

stačí len osoba, veľmi odolná.

Snáď som takú našla, nechcem predbiehať,

Ale už je na čase dobre sa len mať.

Teda to chcem a urobím všetko aby to tak bolo.

Nechcem už čakať na dalšie kolo.

Chcem hrať jedinečné sólo.

To všetko tu už bolo...