Nájsť poklad

Pozerám zhora, vidím cez mraky túžbu večnú,

ktorá prediera sa od svojho zrodu počnúc,

naliehavo prosí, aby mohla vyjsť už von,

v búrke predzvesť hromu je boľavý jej ston.

Pozerám na svet, na jeho bolesť a trápenie,

na boj, nenávisť - prečo je to potrebné?

Pozerám aká krásna je zem i jej príroda,

je taká nádherná, divoká a búrlivá,

dáva život a predsa tak často je v ranách,

neskrotná i bázlivá, a tak často je sama.

Pozerám sa dolu a občas zazriem svetlo,

maličké, pri dotyku sa však stáva teplom,

a začína sa šíriť zo všetkých kútov zeme,

ako sopka, chce vybuchnúť, ale ešte drieme.

To je tá túžba, hľadaná od dávnych vekov,

čo prosí, vzdychá, by sa navrátila domov,

ale zástupy sveta sa jej ešte stále boja

a ku dnu sťahuje ju ťažká človečia okova.

Pozerám a vidím na všetky vesmírne miesta,

radosť i smútok - prečo tŕnitá je ľudská cesta?

Až vyrastiem a budem žiť na zemi znova,

chcem, aby sa stala vôľa, Pane, tvoja,

a možno raz na celej tejto nádhernej púti,

bude len smiech a nikto už nebude smútiť,

pretože každý objaví vo svojej duši zrnko,

krajšie ako dúha, zlato, šperky, perly, slnko ...

Najvzácnejší poklad, nájsť ho je úloha veľmi ťažká,

dostali sme ho do vienka a dali mu meno LÁSKA.