Slová

Pod slovami je niekedy iba prázdna diera,

niet viery v lásku, ak nie je samá viera.

Aby ľudia zaplnili vlastné prázdno, vravia:

"Miluj ma, miluj, možno budem teba i ja".

Akáže je láska, ktorá v hrudi vôbec nehorí?

Začarovaný kruh, v ktorom sa radosť nezrodí.

A aká je pravda, ktorá v kútiku iba mlčí?

Nemôže vyjsť, ak svorka vlkov na ňu vrčí.

Svorka hladu, moci, ega, peňazí a rozumu,

tam, kde je zlato zo sveta, tam nebesá nebudú.

Nemožno prosiť o lásku v srdci, v ktorom jej niet,

nemožno nechať puknuté struny pre čistú pieseň znieť,

nemožno priviať úsmevy už dávno stratené,

nemožno hľadať perly už roky bezcenné.

Nemožno skrývať vlastnú bezbrannosť, ak netreba,

nemožno neprosiť, nie iných, len samého seba.

Nájsť svoj poklad je občas veľké utrpenie,

ale na konci zostane lahodné bremä.

A jedného dňa možno si ľudia budú vravieť:

"Som plný plodov, vezmi si a aj ty sa najedz".