Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seO smútku
29. 10. 2003
6
0
1255
Autor
kaktusik
Oheň keď páli, iskra tlie,
možno to duša iba vie,
keď hlasno kričí dosť, už Nie!,
pre pieseň žiaľu, ktorá znie.
Ach, je mi smutno, priznávam,
kroky, čo vedú, neviem kam,
len to, čo nájdem, v sebe mám,
len smútok, v smútku život sám,
a hviezdy v žiari na nebi,
pramienok v diali pramení,
široký tečie, sa mení,
a stráca vo hviezd plameni...
Je smútok smútkom z hlbiny,
nad všetkým tiché tíšiny,
a len hlas z neba nevinný:
Je tvoj ten smútok jediný.
"možno to duša iba vie,
keď hlasno kričí dosť, už Nie!"
pridávam sa. Prajem Už Nie!
Ďakujem všetkým.
maia-jeseň je možno vždy taká, možno aby dala nádej pre novú jar :-)
KayTee nejak priveľa smútku :-)
kaktusik: ublížil mi človek, ktorého milujem celým svojím srdcom.... zabodol mi do srdca nož a to teraz krváca....neviem, či sa rana niekedy zahojí, jazva ostane ale navždy.
KayTee - človek rastie na bolesti a smútku a niekedy najviac porozumie sebe i ľuďom, ak mu ublíži ten, koho najviac miluje .. hovorím z vlastnej skúsenosti, aj keď asi je to ťažko pochopiteľné a v tejto chvíli nepoužiteľné .. skúsim radšej úsmev, aby bolo lepšie :-)
"len to, čo nájdem, v sebe mám" !!!
Celkovo je to veľmi pekné a vyzrálé dielko ... vďaka. ***