Písmák V marci
dotýkam sa jemne tvojich kľúčnych kostía myslím na ten sychravý deňplný premočených tenisiek a pokazených dáždnikovkde niekto premieta už stýkrát ten čierno-biely filmprasknutá struna na gitarea rybky s umelými očami plávajú vzduchomokolo našich spotených a spojených myslí.
krásne sny
šepkaj mi, ako sa chces do mňa ukryťvezmem ťa do mojej podkolennej jamky kde ťa budem chrániť teplom mojich pulzujúcich žílv čase i nečase.
prvá posledná
diera v hlavetexty bez nápadu, interpunkciea vyschnuté fontányuprostred horúcich miestkde po vás neštekne ani najposlednejší pespriemernosť už totiž nie je v módeušijem si šaty zo spomienokna minulé letá a jesenekedy sa zdalo všetko také bezstarostnécítim sa sledovanána uliciach, preplnených chodníkochkde brat nepozná bratasám za seba ale nie seboubezhlavo vyslovené poznámkyktoré pre mňa nemajú význam.
den po dni
dozrievam v novembrovom slnkukazdy rokpostupne do cervenejmyslienkove pochody sa mihaju v okne do dusepokusam sa chytit za golier aspon jedenmoj tvoj vas ichvyrastame z tej istej zemes podobnymi tuzbamikonar po konaripozname sa.