Z diára spolubývajúcej
Nakláňam sa z okien života, myšlienkami stojím na parapetách, keď ma zrazu ofúkne ľadový dych. Po tvári sa rozpleskne zodpovednosť. Vyškiera sa na mňa záväzkami a vyklopkáva do bubienkov gýčový slogan, že tadeto cesta nevedie. Cesta musí viesť.
10. 03. 2011
0
0
424
Miniatury prozaické
Strmá je iba pohodlnosť podhodených značiek
Žena sa približovala,
namiesto nohy dáždnik,
prsty vyrastajúce zo slnečných okuliarov
a šatka háklivej.
09. 03. 2011
3
9
670
Volné verše