Písmák zimná
zimné mesiace prichádzajú
náhle
hánky rúk mi roztrhal mráza
prúd krvi mi zohrieva prsty
Život v pere
"Pero je pierko,
a myšlienka vzduch.
Báseň je biosféra
ľahučkých múk. "
7:32
vzbudiť sa (takmer) triezvo
neuponáhľať pohyby
vypočujem si ťa (ako vždy):
sekáš ma slovami
Deň, keď si (ne)prestala
Spomeň si na ten deň.
Cigaretu si pochovala
vpopolníku –
aduša dymu
Stretnutie
Cit sa stal bremenom –
som slabonohý,
len s námahou
odtláčam zem
Ľahkosť bytia
život pominie -
tiež
bublinky v minerálke
prstom mútiš rosu
nad hrobom
plachá hodina
preteká divoko strieborným vlasom
stojíš pri mne
ako blížiaca sa večnosť
za brieždenia
nespavé stareny
praskali kĺby na poli
vstarej kuchynke
si práve sadal mravec
DAVová PSYCHÓza
Zápisník sklamaní
Kreslím láskudo políčok maľovanej krížovky -injekciou pocitov a krás. Vtom svedomie nemo hľadína chybné miestovyplnené nemiznúcim atramentom.
Ľudská tvrdohlavosť
Slnko dozrelo
aty stále
váhaš.
Životom krátkym
Homeless
Mráz škrtí moju dušu
deštruktívne šťastie žičím.
Materinská láska krutá-
lavička uprostred zasranej stanice.
Chcem ťa späť!
Striedavý prúd napätia
Rozľahol sa vmojej hlave
Kričiac
Ponorený vhĺbke
extr(émn)avagancia
Stvoriť slnko
Modelovať žiaru
Dýchať ostrú túžbu tvoriť
Len tak.
Prolusio
Ležal som. Hľadel na oblohu posiatu hviezdami, akoby to bolo poslednýkrát. Cesta chladila môj chrbát, no mne sa to zdalo príjemnejšie než kedykoľvek predtým. Teraz bolo všetko trochu iné – pestrejšie.
Kríza (časť 1)
Zamatové kvapky dažďa
Zastanú na mojej dlani
Vpíja sa ich vlaha
Ahojí moje rany.
Z ťažkej depresie...
Koniec.
Strapatý hráč
Mŕtvolne hľadí.
Nič.
Pochvala noci
Polnočný svet rozkvitá
Ahmla sa vznáša ako pierko
A jagavé fakle modelujú tiene
Prenasledujúce osamelú hlavu.
Malé milé stvorenia
Ležím vtráve
Slnko svieti
Vidím sem-tam bežať deti.
Ležím vtráve
Otázny koniec?
Spytujem sa,
Prečo si nám to spravila.
Prečo si nás tak náhle rozdelila.
Prečo už nemôžem pozrieť ti do očí.
Spomienky
Vzruch sivej kôry,
Ideál premárnených dní.
Pokojný starec vzlykal
Nad zimou svojho veku.
Zabudnutý
Tieň
Srdce vmojich útrobách
Vyliezať hnev pocítilo
Som sám.
Sen
Spím aletím nad oblaky
Kde láska vznáša sa
Kde kŕdeľ myšlienok núti moje túžby
Anajväčší môj strach sa vopare stráca
Smrť modrého vtáka
Svet krásnym snom sa stal,
Modrým vtákom vhustej noci.
Krik, rev, hukot tichých sŕdc,
Bolesť, ktorá ako mor zasahuje naše duše.
Odpustenie
Svetlo rozkvitlo auž niet miesta, kam by mohlo dosvietiť,
No jas jeho lúčov stále svieti na nás.
Každý deň prináša nám do života nové radosti
Aty si sa stala jednou znich.
Smrť
Posypem Ťa prachom strachu,
Vlasmi prebehne Ti sivý mráz.