Ďakujem moc, som rád, že sa páči.

Ďakujem moc, som rád, že sa páči.

S tým sa dá žiť. :) Tak či onak, vďaka za zastavenie.

A nie je? Veď je tam všadeprítomný... :)

Je to neuchopiteľný vietor, ktorý s ňou hovorí, pretože spôsob jeho komunikácie a možnosti jej komunikácie sú na tej istej úrovni. Obsah ich rozhovoru sa nikdy nedozvieš, je to ich spoločné tajomstvo.

Vk, vďaka za prečítanie a reakciu. Môžeš myšlienku rozvinúť viac, prosím?

Dakujem ti za kritiku. :) Je to v pohode. Citil som sa byt jednoduchy a priamy clovek vo chvili pisania - a tak sa to aj vyvrbilo. 

Ďakujem, som rád, že sa páči. :) Myslím, že maľované a namaľované je všade okolo nás. Človek nevie, kam by sa skôr pozrel...

Díky :)

Díky :)

Ďakujem :)

Ďakujem všetkým za zastavenie. :)

Ďakujem. :) Asi som sa preriekol..

Ďakujem. :) Asi som sa preriekol..

Ahoj.

Ďakujem Ti za analýzu, cením si to, veľmi.

Poviem k tomu, čo si napísala: Nechcem tam v úvode otázku. „Sledujem motýľa“ je moje presvedčenie, moja pravda. Druhá vec je, že to tak nemusí v skutočnosti byť, že to on sleduje mňa, z toho svojho vznešeného nadhľadu. Možno sa sledujeme navzájom. Možno je to iba obraz motýľov v mojom vnútri, idem sa predsa stretnúť s tou ženou... :)

„Na vyhliadke“ znie staticky. No my sme v pohybe, sledujeme sa spolu s tým motýľom, je stále v pohybe... A potom sme tam, na tom mieste, na tej vyhliadke. Schody tam smerujú nadol, čiže sa nám otvára pohľad na niečo väčšie... a to je to námestie s tým svojim životom, s tým všetkým, niečo zachytíš, niečo nie.

Má to ešte ďalšiu rovinu, bola tu iná „Na vyhliadke“, pred rokmi, no to je iba doplnková rovina. O celistvosť som sa snažil samozrejme bez nej.

Tak či onak – vďaka. :)

Ďakujem Ti. Teší ma, že sa páči. :)