Písmák ...
Lhala jses, lhala
a sebe jenom polekala ze to vsechno je jenom rizen po necim co zdalo ti byt nerealni
. zda neni pokani rict si, ze trizen je i strava.
Ze se stava, ze i hora se zhrouti sama
ticho
Krik je tichý
A ticho kričí
Hlas pýchy všetko ničí
Nie si ničí
...
Vprázdne hľadám miesto kde žiť
jedno konkrétne miesto aj keď mám okolo seba nekonečnosť
paradox časopriestoru amysle človeka
kde čas neexistuje
si
Je noc
Je deň
Chvíľa, ktorá sa stratí
Moment miliónov myšlienok,
být
Hledět na bohyniNení jen hledět na niA jenom hledětHledět na bohyniJe hledat - pravdu v skříni- vidět tajemno a být slepíTu uzamknutou touhu = jenom býtSpatřit okamžik, když něco couvá a něco kráčí vpředKdyž touha smlouvá = jsem tu, ne, je't jen dojem, led. Kdo jsme. Jenom dva ptáčciCo létají lesemPo korunách stromůSedneš si vedle mneA jsi ticho. Ňekdy čekáš na příchod mého "ega""Jít, být, žít a se nebát.
...
a hľadáme len vlastne sami seba
zľava, sprava, zavše z neba
melancholi-je či nie. či sa nebáť.
nový deň
do snov mi bodkapomĺčky votkánapíše vetuveľkýmiotočím stranupozrieš sa na ňua zrazu je tupre iných.
vo sne
ticho kráčašmňa už zbavenáranné vtáča
dievča bez menavo mne lačnáveľa znamenáš.
mladá
pre plač strácam cestynáruč márne hľadánový kabát pre týchčo mala si mladáa mala ich rada.
si tá istá..
Zo strán kalendára urobím karty
Postavím domček Afúkneš
Ucítim vánok Dotyk lístia
Zkonárov sú späté dlane
(poc)hybnosť sveta
zhasínam svetlo
vtedy ťa vidím
najlepšie
a na otázku
konečná
bez prestávkyvo vlakuhľadám v spojitosti koľajníczajtrajšokmeter široká priepasťmedzi absolútnom a nekonečnomv časepriestoretejto chvílekaždú sekundu prináša pocitlacného no nečakanéhostereotypupríde nový deň. k myšlienke pričítam štipku nádejeodčítam strachvynásobím konštantou nekonečnej hlúpostivýsledok rovnaký ako včerakeď som v snahe urobiť šťastnýmzabil dušu človekasnažiaceho sa nájsťvo mnecit k nemuv nekonečnosti pražcovmám rád ten tlkot srdcano je tichokonečná.
ešteže to mám kám naťukať
Papier zožral pes
Pero vytieklo
Stôl sa rozpadol
Kalamár sa mi rozbil
buď nad vecou
je ťažkoa vravíš - je to ok melanchólia má chuťreálnej metafory dnešného koncazajtrajšieho začiatku nebáť sasi tu. cítim len vôňu karpatskej a pivas rýchlosťou (ťa) spájamprázdno plnej hlavy myšlienok o strate sebaurčeniaslnko na západetmavé tiene tvojich slov nútia nemyslieťa v strate pocitu realityodoženieš sivé mrakypovieš nie je to zlé buď nad vecou.
nekúpiš?
tebouzatváram za dvere pred sebou tlačímchladný vietormám rád ventilátoryschladiaa v ďalšom liste priateľovipodám prázdne vedronekúpiš. tebou zatváram za dvere pred sebou tlačím chladný vietor.
renesancia
do rozbitého rámuvložímtvoj obrazvisímvisíšvisíme na myšlienke nové za staré je renesanciavisíš a hojdáš sa na starom klincivisím na tebeno nie si tunebudešdnes vstanem ráno prezmenuvykosím lúku za oknom a stohy budúcej slamy dám van Goghovivisímvisíšvisíme na myšlienke nové za staré je renesancia.
...
a predsa sa usmialazatvorila dvere a ja som si pomyslelže sa mi splnilnajväčší sen. poďme znovaklapka 258/12.
nový zlozvyk
kedysi som vedelzastaviť dychna tri minútydnes sa mi nad týmzastavuje dych.
teoria o optike
tak povedz prečo na mňa hľadíš keď ťa nevidím tak povedz prečo nevidím keď na mňa hľadíš.
a mozno to je ten zmysel...
Neviem či to bolo včera či zajtra
Keď som cez malý rozbitý oblok hľadel na všetko čo nevidím
Na všetko čo by som chcel vidieť
Cez ten oblok apodať si stebou ruku
moja
Hľadíme na seba
Modrá či červená.
Slová už netreba
Si krásne zdobená
bolo co je
Vážení páni Ten národ zbrojí v zbroji, tuláka zraní vášnivým bozkom. Tvojim dotykom znepokojí. Je bežným smädným po márnej lásky snahe. Ukry ho pred nim, nech stiahne nohy nahé tak bežné v zlatej Prahe A ladné.
chvila
je trápna chvíľa ktorá sa zjaví len tak a povie: som tu doma.
tu som
otváram ďalšie dvere keď si sa rozopla s pascou vo voliére a pred zrkadlom tichý plač hľadám kvapky bez dáždnika každá ďalšia kvapka v tvojom výstrihu bude moja no nie som Rainman len rozpršaný chlap medzi dverami.
pycha
hádajme sa o to kto začne strihať niť je predsa (s)prosté ak to robíš viečkami vyber si ktoré oko je lačné po krvi predsa hľadieť do terča ktorý nie je cieľom je pýcha.
si tu
v hlase lastovičkyspoznávam melódiujej srdca. je zima.
o rok
v ruskej ruletes listami topoľavyhráva zima. o rokroztočí(m) sa opäť.
o lete
vidím ťa v zimesnívať sen krehkej jarijesennou slzou.
Zabudneš
Ne(u)sni láska
Zveziem ťa ráno domov
Zabudneš na mňa.
neber mi
Neber mi život predčasne
Nekráť si chvíľu mojím žitím
Choď si za niečím dôležitým
Nevkrádaj sa mi do básne
vtedy i dnes
Bezpráviu staviaš hranice
Vrahúm zeď zkamení zloby
Teď pálí led Plameny zdobí
Maľujú smrť na líce
čierna komedie
Komédia zmyslu
Čierny muž sbielou bradou
Má tvár kyslú
Popřeje klídek
keď som ťa spoznal
Túlam sa po periférii
Malého mesta
A hľadám zázrak života
Vňom spí malé dievča
cestou je nádej
Myšlienkou poviem
Tú dávno starú pravdu
Že žijem navždy
Že láska nieje
z núdze nádej
Nad oknom vtáča
Zbesilo kýva hlavou
Do vody máča
Zobáčik malý
prišla
Prišla už zima
Nad cestou biely závej
Prosím ťa kry ma
Prišla Je clivá
tak mi treba
Nado mnou nebo
Nad nebom slnko žiari
Snáď slnko, lebo
Nevidím seba
neistá
Povedz mi prečo
Ma bodá ostrá dýka
Možno je vniečom
To dobré čo len vzlyká
zabúdam
Hľadaním starej cesty zabúdam
Na nové lásky môjho srdca
Na skalnú pevnosť ktorá rúca
To všetko nové čo ti dneska dám
králi
Vzáhrade leží zronená
Posledné listy slnko spáli
Pod nohy hádžu polená
Dnes mŕtvy zajtra živý králi
prázdne slová
Navzdory předtuše
Do zrkadla hľadíš
Stavíš hrob ropuše
Dnes Judáša zradíš