Písmák MILOVANIE
MILOVANIE
Chcem jemnúčko,
tie rozkošné prsia hladiť,
a znova ten pocit zažiť,
...láskanie...
láskanie.
Teplý vánok zodvihol peľ
z jabloňových kvetov,
až bezváhovo vznáša sa
V zelenom svetlotieni...
Vzelenom svetlotieni.
Slnečné lúče sfarbené lístím,
prenikajú dolu,
tam,
Na svitaní.
Na svitaní.
Byť ranným slnkom,
tesne nad obzorom,
sviežim vzduchom,
Sexi župan.
Sexi župan.
Ja chcel by som byť županom,
však nie tým, čo pod palcom má župy,
veď nie som taký prízemný či hlúpy,
Milujem.
Jagá sa svetielko,
svetielko sviečok,
na kvapkách potu
a sĺz spod viečok,
Květina.
Vdlaních žmoulaná
květina duše
je jak svitek
hieroglyfů,
Nudiace sa zvery.
V záhrade mi lietajú ryby,
je to sranda, nemá to chyby,
už ich holou rukou chytať viem,
rybí zob im občas nasypem.
Nádoba.
Prečo sa cítim jak prázdna nádoba,
ako ten kelímok
čo mu dno dobodal,
záhradkár čo myslel,
Mŕtvych ako múch.
No do prdele .
Tak už sa to zase melie.
Jak mnoho sa vie vokamihu zmeniť.
Zas ukázali mučedníci,
!!!.
Tvár v zrkadle sa čudne škerí
zrazu neviem, na ktorej som strane dverí,
či som von a dnu je všetko v pohode,
alebo vonku svieti slnko
Lesy, hory.
Pozdravujem Vás, lesy, hory,
z tej duše, pozdravujem Vás.
Či je niečo lepšie, než Vašim tieňom chodiť as .
Či je lepší pocit,
Šťastie ?
Šťastie,
to čosi zvláštne,
to je vraj len muška,
zlatá,
Chcem.
To dievča mal som tak veľmi rád,
teraz už viem, niet o čo stáť.
Odišla dávno, ani neviem prečo,
ja nechcem moc, ale predsa niečo.
V hrnčeku mám medom sladený čaj.
Vhrnčeku mám
medom sladený čaj,
vonku sa lístie točí
vo farebnom víre,
Zrkadlo času.
Na stene visí
zrkadlo času,
každý sa bojí hľadieť doň,
vidno v ňom tváre,
Gulášpárty.
Guláš musí se vařiti
na ohni, ne doma,
pozor však, nesmíte míti,
při ohništi Toma.
V kúpeľni.
Ležím si vo vani,
nemám už trápení,
totižto v kúpeľni,
je aj moja kráska.
Zlodej snov ?
V tú noc mala sen,
bol živý a bol krásny.
A tak hneď zrána spovedala
odborníka na sny.
Chcel by som ...
Chcel by som .
Ti toho veľa povedať,
o tom ako Ti to sluší,
o Tvojej zlatej duši,
Srdce.
Srdiečko boľavé,
leží tu na tráve.
Kto ho stratil
a nevrátil,
Sen ?
Keď hodváb jemne hladí
hrejivú pokožku,
keď ústa vlhnú vínom,
tak trošku,
Boha jeho !
Keď slovo
duní v prázdnej duši,
v hlave ťaží ako olovo,
to slovo.