Nie, nie je to Velký Klínovec... skús hladať na pomedzí Lounského a Rakovníckeho okresu

Kým začiatok vyzeral sľubne. Od polovice dielo strácalo spád.

Ako čitateľ som s Oberonom nestotožnil. Prečo aj? Nič som o ňom nevedel. Kto je, ako sa zoznámil s Júliou, prečo je nevditeľný a nepočuteľný.... ? Text nemusí nutne obsahovať odpovede na uvedené otázky, ale mohol by aspoň z Oberonovho života niečo načrtnúť.

A tá metafikcia na konci celé dielo zabila. Metafikcia je ošemetná, jej použitie by nemalo vyznieť samoúčelne.

Ďakujem.

Na základe mojej nečinnosti zhruba od októbra som sa,po dlhom zvažovaní, rozhodol vzdať členstva v tomto klube.

Dôvod je jednak pracovné zaťaženie a jednak započaté štúdium.K tomu všetkému chcem na jar začať s rekonštrukciou domu.

Možno pri lepšej organizácii by sa to dalo stíhať, avšak teraz každú voľnú chvíľu venujem štúdiu. Pokiaľ nemám svoju funkciu vykonávať naplno, prípadne sa mám do plnenia povinnostínútiť, nemá zmyseľ v tom pokračovať.

Akonáhle sa toto hektocké obdobie môjho života skončí, nevylučujem, že sa budem opäť uchádzať o členstvo.

Veľmi pekne Vám ďakujem za spoluprácu. Zároveň želám pokojné prežitie vianočných sviatkov a všetko dobré do Nového roku.Hlavne mnoho dobrých prozaických textov.

S pozdravom

Patrik

Možno sa ti to podvedome premietlo do námetu tejto poviedky. Mám podobný problém.

Nedávno som čítal pokus o román môjho exkolegu. Bol tam cítiť silný vplyv Harryho Pottera a Pána Prsteňov.

Rozprávkové, miestami mi to pripomína Pána prsteňov.

Skús viac rozviť psychológiu postáv a sústreď sa aj na to, čo tým príbehom chceš povedať.

Blahoželám víťazom!

Dúfal som, že Liam nezabije... že sa Gabbo pošmykne a spadne sám alebo niečo podobné, skrátka nešťastná náhoda... hádam má táto vražda nejaký účel v ďalšom texte.

Bol to môj pocit.

Ten obraz z nástupiska mi pripomenul film Equilibrium.

Zaujmavý námet, miestami som sa strácal, ale ušlo to.

Dobrý experiment, aj keď som v tom mal miestami guláš.

Vtipné, ale mohlo to byť aj dlhšie...

pejprdoll - ďakujem za tvoj názor.

To posunutie ďalej sa, hádam, udeje po dokončení III. časti Anjelov & Čertov. Avšak chcem to mu nechať voľný priebieh.

Čo sa týka vybraných kulís česká dedina, slovenčina a pod. - je to prostredie. ktoré dobre poznám, v ktorom som si (zatiaľ) istý.  

Poviedka nie je primárne o genocíde, je odpúštaní malých ale aj veľkých zlých vecí.

Snažil som sa zločiny pri odsune Sudeckých Nemcov pojať citlivo, pretože v ČR je to stále ožehavá téma. Preto som zvolil hlavnú postavu ako Slovenku, nezaťaženú minulosťou.

K dialógu babky a Karin. Karin nadviazala rozhovor na fotku hlavne, aby sa nemusela baviť o otcovi... a popri tom sa niečo dozvedala...

Ak to prepracuješ a uverejníš pošli mi avízo, rád si to prečítam.

Príliš často používaš slovo Neapol.

V tej jedinej slovenskej vete máš chybu. Nepovie sa do Neapoli ale do Neapola. A tú vetu by určite na bratislavskej železničnej stanici takto nepovedali..Skôr niečo ako: Za 10 sekúnd odchádza pravidelný rýchlik Bratislava - Neapol, so za stávkami vo Viedni, Benátkach...

Zápletka je o ničom. Ihneď ma napadlo, prečo vôbec Hyde Valérii verí, keď je sestra Tampleya? V koľkých prípadoch zradí sestra brata pre cudzieho človeka?

Stále spomínaš tú akciu v Neapole. Ale nič si o nej neprezradil a pri tom sa všetko okolo nej točí, takže čitateľ len môže hádať, či je hlavná postava agent, zlodej či vrah.

Celá poviedka sa mi zdá nedokončená alebo vytrhnutá z nejakého širšieho diela. A vôbec mi nenapadá aká má byť poitna...

1. Lázně Aurora - Bohouš Krejza - postavy sú dobre vykreslené a ich dialógy pôsobia živo, uveriteľne a hlavne zábavne. Dej nie je zbytočne spomaľovaný siahodlhými opismi a autor sa vyhýba samoúčelnosti.

Táto poviedka mi najviac utkvela v pamäti, asi preto, že sa jedná o klasický príbeh bez viacplánových rovín.

2. Let 815 - do_Od - zaujalo ma rozprávanie príbehu v dvoch časových rovinách, ktorá nie je ihneď od začiatku čitateľovi jasná, ale aj štýl. Trochu ma "hnevalo" to predznamenávanie deja v úvode, pretože to osobne nemám rád a niektoré klišé, ktoré používala postava muža na letisku.

3. .sky is over. - unisex - náročný námet spracovaný na (opticky) malej ploche. Pomocou náznakov a jednoduchých scén zo života sa autorovi podarili vyjadriť to, na čo iní potrebujú litánie.

__________________________________________________

Duch duhy -Danny - kým v prvej polovici autor začína sľubné dielo. V druhej na to, ako keby, zabúda. Koniec, resp. pointa nie je špatná, ale to ako sa k nemu/ k nej autor dopracovává je minimálne neuveriteľné až hlúpe.

Na rázcestí - Ingrid.072 - rozsiahlejšia kritika je pod dielom. Len jeden postreh - nemôžem sa ubrániť dojmu, že autorka čerpala inšpiráciu v horore The Others (Tí druzí) s Nicol Kidman.

Prostor mezi nimi - Janina6 - v kútiku duše som dúfal, že bude skôr nominovaná poviedka Narozeniny, ktorá sa mi veľmi páčila (nabudúce to budem musieť vziať do svojich rúk). Nehovorím, že to dielo je horšie alebo zlé, len ma skrátka nezaujalo.

SUBMISIVA - StvN - hneď po dočítaní mi bolo jasné, že mám pred sebou dielo, ktoré autor dobre premyslel a nechal ho vyzreť. Ale, podobne ako dielo Janiny6, tvoja poviedka ma nezaujala. Bolo to spôsobené aj momentálnym vnútorným rozpoložením.

"Tvarem to připomínalo člověka, ale zároveň to bylo tak nepopsatelně podivné, že to lidská bytost být rozhodně nemohla. Údy to mělo zvláštně tvarované, nohy se zdály prohnuté v prapodivném úhlu..." - písaním čitateľom predostieraš tvoje myšlienky a tým zhmotňuješ obrazy vz tvojej mysle. Avšak, keď uvedieš takýto popis bytosti, ako si ju má čitateľ predstaviť? Vypadá to ako by si si ju nevedel predstaviť ani ty sám. 

Skús využiť viac prirovania. Môžeš použiť aj výrazy, ktoré postava normálne nepoužíva, keďže tú bytosť opisuje rozprávač.

Kde si bral inšpiráciu na vytvorenie tohto dystopického sveta? *Z Orwellovho románu 1984?

Áno, odstavce a odseky by text sprehľadnili.

Námet dobrý, koniec odfláknutý. Hodilo by sa aj lepšie formátovanie textu pre prehľadnosť.

Očakával som, že keď uvidí to dieťa bude v ňom rást pocit viny.  Skrátka, že to stretnutie s dieťaťom viac rozvinieš.

Ako slovenskej korektorke ti musím vytknúť formátovanie textu. Odseky by ho sprehľadnili.

Obával som sa, že motýv krupicovej kaše a okien panelákov nezúročíš. Ale našťastie sa to tak nestalo. Na môj vkus je to trocha ukecané, dalo by sa to preškrtať. Avšak vybrala si si ťažký námet, ktorý sa jednoducho nedá pojať.

Občas sa mi zdá, že si len tak-tak balancuješ na hrane medzi metaforami, posúvajúcimi dej a pátosom.

Páči sa mi výraz "vírusová rýchlosť", kde si na to prišla? Je to vôbec spisovné?

Pekne napísané, ale podobne ako Janina6 a Zdenda, mám výhrady k tomu jej príchodu domov bez doprovodu. A ešte k tomu jej dali slepeckú palicu, s ktoru nevie zachádzať.

Prečítal som si to celé, miesami som sa strácal, ale to je asi normálne pre tento žáner. Čo sa týka postoju k dielu- nepoviem ti, či s mi to páčilo alebo nie. Surrealizmus nemám rád.

Hodilo by sa zaradenie: Prozaická miniatúra.

Nápad to nie je špatný - detské myseľ ako stvoriteľ, hodilo by sa s tým trocha vyhrať.

Mňa napadli najprv farby, potom z v farieb by mohli vznikúť jednoduché tvary/vzory a až potom nejaké tvory. Zároveň by v tejto postupnosti bol obsiahnutý určitý vývoj (jednak detskej mysle a jednak sveta).

Čo sa týka postáv, nemal som problémy rozonať kto je kto a čo robí. Ani v retrospektívach som sa nestrácal.

Problém vidím v určitej nespojitosti deja. Ako súvisia tie jednotlivé príbehy medzi sebou? Nie je nutné ponaučenie. Skôr je potrebný účel toho všetkého.

Čitatelia by ti možno aj prepáčili samoúčelné zabudnutie kufríka na WC, či neustále sa zrážajúcich čašníkov s hosťami. Ale keď na konci toho všetkého nič nie je, je to škoda.

Osobne mi vadili aj tie nadpisy piesní a verše z nich. Ak mali navnadiť antmosféru alebo posúvať dej, tka minimálne u mňa sa ti to nepodarilo.

Možno keby si vybral jeden príbeh ako nosný (dal mu myšlienku a smerovanie) a tie ostatné upozadil, dielo by vyznelo lepšie.

Mám tvoje poviedky rád, ale v tejto som sa strácal. Ten rozhovor dvoch mužov aj spomenutie Hemingwaya mi bolo celkom jasné.

Možno som sa na poviedku málo sústredil, ale pointa na záver mi unikla.

Veľmi špatne uchopená téma. Nemáš to vôbec dobre premyslené a je to krátke na úvahu.

Skús brať ten výrok ako odrazový mostík. Netreba ho rozpytvávať.

Ja by som to vzal z tohto pohladu:

1. alt:poukzal by som na kauzu Ratha, ProMoPro, či na Pandury. Ľudia sú už s tým znechutení, pričom pri svojich "krčmových" debatách hovoria, že dotyčných už nebudú voliť... výsledky už od rozpadu federácie vidíme.... striedajú sa tam poväčšine tí istí. Ak by však medzi nich vstúpil človek, ktorý by bol/sa stal prirodzenou morálnou autoritou. Získal by dôveru občanov a tým aj politickú moc. A možno by prišli aj tie vytúžené zmeny v spoločnosti...

2.alt:Každý deň na politikov hľadíme v TV. Vidíme ich tam hádať sa, klamať, kradnúť... ak sa takto správajú a vypadajú vedúce osobonosti štátu, aký má byť potom obyčajný občan...?

Skúsil som ti tu načrtnúť dve alternetívne východiská ako uchopiť danú tému.

Možno by si mohla úvahu obohatiť aj ďalšími Havlovými výrokmi, ktoré by potvrdzovali tvoju argumentáciu

Zatiaľ sa ti podarilo dobre zauzliť. Som zvedavý na rozuzlovanie a záver.

Stále sa to čím viac zauzluje. Koľko to bude mať vlastne častí?

Pokračuje to sľubne. Otázne je, či niektorých čitateľov nestratíš až prílišnou popisnosťou činností a výrazov tváre profesora Dorna. Aj keď chápem dôvod, prečo to tak detailne popisuješ.

Prológ ma upútal. Výber troch rôznych scén, v ktorých sa čo to napovedá, ale nič neprezrádza; je veľmi dobrý nápad.

Veľmi sa mi táto poviedka páčila.

Od začiatku mi boli jasné rodinné väzby jednotlivých postáv.

A to prianie k narodeninám od exmanžela - bral som to tak, že si prišiel hlavne pre vec (1. dôvod) a aby videl syna (2. dôvod). A popri tom poprial exmanželke. 

Rozvinutá psychológia postáv - viem, že mnohým autorom vyčítam, že ju málo rozvíjajú, ale toto dielo na to nie je stavané. V tomto prípade nie je nutné rozpytvávať vnútra postáv. Načrtnutá psychológia je dostatočná.

Záver je pekný, ako syn obíma matku a utešuje ju.

Inak čo sa týk veku postáv: Matka (38-43), otec (40-45) a syn (14-17).

Trafil som sa?

Námet príbehu je zaujímavý, avšak celá poviiedka pôsobí nedokončene, resp. ako časť niečoho väčšieho.

Začiatok je trocha zamotaný. Spomínaš Řád, zurej. Chcelo by to viac informácií pre čitateľa, napr. v podobe vnútorných monológov, či spomenutia nejakej informácie vrámci dialógu (nenásilnou formou).

V diele sa zaoberáš volbou medzi podobou človeka alebo draka. Škoda, že si to viac nerozviedla, napr. popisom pocitov Jan, jej vnútroný boj v kontraste s pocitmi a myšlienkami Hanke.

Ak to má byť ukončené dielo, bez pokračovania, dalo sa z námetu vyťažiť viac.

Výborný námet, dielo sa dobre čítalo až na posledné dva odstavce. Mám na ne rovnaký názor ako kolega Fruhling.

Toto dielo beriem ako výstrel do neznáma, resp. do prázdna.

Nezaujal ma námet ani spracovanie.

Je mi ľúto.

P.S: Prečo má dielo názov Znásilnený software, keď je celý čas reč o hardware?

Toto dielo beriem ako výstrel do neznáma, resp. do prázdna.

Nezaujal ma námet ani spracovanie.

Je mi ľúto.

Skrátiť dialógy a ujednotiť si priority v texte a hlavne pointu.

Bez vysvetlenia v komentári by som tvoje dielo tiež nepochopil.

Skús sa na svoje dielo pozrieť očami čitateľa, nechaj ho po napísaní pár dní ležať a potom sa k nemu vráť. Mnoho vecí, ktoré sa zdajú spisovateľovi jasné, pre čitateľa nie sú (lebo spisovateľovi nevidí do hlavy).

Skrátiť dialógy a ujednotiť si prijority v texte a hlavne pointu.

Bez vysvetlenia v komentári ba som tvoje dielo tiež nepochopil.

Skús sa na svoje dielo pozrieť očami čitateľa, nechaj ho po napísaní pár dní ležať a potom sa k nemu vráť. Mnoho vecí, ktoré sa zdajú spisovateľovi jasné, pre čitateľa nie sú (lebo spisovateľovi nevidí do hlavy).

ľahká oddychovka na zasmiatie - nič iné.

Vynikajúce oodychové čítanie na zasmiatie! Výborné vykreslenie dedinského prostredia a použitie nárečia - skvelé!

Zdenda - v spisovnej češtine by to stratilo ten šmrnc!

Príjemné čítanie, len v tom závere sa cítim trocha ochudený.

Ten nápad s drakom - zaujímavé!

Je to skôr prozaická miniatúra či črta než poviedka.

Miliónty raz  - opakuje sa ti dvakrát a opticky blízko seba, skús to preštylizovať.

Používaš až príliš dlhé vety, ktore tým metaforam vôbec neprospievajú.

Beriem to ako ľahké oddychové čítanie. Tie vtipné komentáre a reakcie postáv sa ti podarili.

Priamočiare a s peknou pointou. Na prvý pohľad zo všedného námetu sa ti podarilo "vydolovať" vydarené dielo.

Priamočiare a s peknou pointou. Z na  prvý pohľad všedného námetu sa ti podarilo "vydolovať" vydarané dielo.

Námet diela je dobrý, bohužiaľ spracovanie pokulháva.

- gramatika: niekoľko preklepov a nepodarené striedanie prítomného času s minulým. Tento postup sa síce používa na dynamizáciu deja, ale v toto prípade to pôsobí rušivo a kontraproduktívne.

- dialógy: nie je potrebné dať za každou priamou rečou uvádzaciu vetu. Resp. nie je nutné stále vyjadrovať čo ta či oná postava cíti alebo si myslí. Veď  atmosféra medzi postavami je už načrtnutá. A zároveň to, ktorá postavia povedala danú repliku, dokáže čitateľ odhadnúť z textu (pri vhodnej štylizácii). Napr. pi dialógu matky a dcéry si mohla použiť u matky štandard jazyka a u dcéry tinedžerský slang.

- prílišná popisnosť: nie je nutné opísať každú činnosť, ktorá dej neposúva vpred (napr. hladanie a vyberanie mobilu z kabelky,  zapnutie MP3ky dcérou)

- záver: mne to docvaklo až na druhé prečítanie, čo sa stalo. Najprv som si myslel, že je to Vincentovo auto.

Diel by som trochu skrátil (ubral hlavne v dialógovej čast). Postavy sú vykreslené dobre.

To pojítko medzi Jakem a Rolandem mi tam aspoň v náznaku chýba, ale na druhú stranu to robí text zaujímavejším.

Len výhrada k priamej reči - úvodzovky by boli lepšie než kurzíva.

Dielo postráda spád.

V prvej polovici  diela sa až príliš venuješ detailenému popisu fyzickej paralýzi hlavnej postavy. Na tento popis  vynakladáš až príliš veľký rozsah textu a to čitateľa odradzuje (dlhe popisy a opisi sa veľmi "nenosia").

Keď sa v druhej časti v sne pozerá duša na nehybné telo, dúfal som, že dielo "sa rozbehne", ale bohužiaľ.

A  záver, sklamal ma. Čakal som hlbšie zamyslenie, napr. ohľadne zmeny životného štýlu či postoju... ale ty len mechanicky popisuješ činnosti, ktoré postava urobí a lakonicky to završíš poslednou vetou.

Schádza mi pointa, psychológia postavy, dynamickejší štýľ, kratšie opisy, viac vlastných myšlienok a pocitov... skrátka radikálne prepracovanie námetu, ktorý nie je špatný.

Čitateľ postavu ľutuje, ale nebojí sa o ňu, lebo o nej nič nevie a nemohol sa s ňou "zžiť".

Mne dlhá próza nevadí. Čítalo sa mi to dobre aj s malými písmenkami, až na rozsiahle opisy.

Ten "kvázizáver" sa mi nepáčil, mohol si to ukončiť inak, aby si čitateľa navnadil.

Priamočiary príbeh bez zdĺhavých opisov a vnútorných tínedžerských monológov. Spád dej čitateľa neodradí, avšak jeho vyvrcholenie ho nai neprekvapí (čo však nie je chyba!).

Ak ti je tak medzi 15 - 20 rokov, tak by som povedal, že je to veľmi dobré dielo.

Osobne mi chýba rozsiahlejšie rozpracovanie postáv (hlavne Nely)... ale to len tak na okraj.

Na mňa je to priveľmi rozťahané. Avšak celkom dobre s ati podarilo vykresliť myšlienkové pochody hlavnej postavy a tým z časti jej charakter.

Po prvý odsek (teda tri hviezdičky ) bolo na mňa až príliš prirovaní, ale potom sa to rozbehlo.

Páči sa mi nenútené tempo spádu diela a pasáže s rekapituláciu predošlých 12 rokov života hlavnej postavy.

Koniec je výborný, aj keď som si myslel, že šedovlasý pán doplatil na jej nedobytnosť podobne ako Američan.

Jedina výtka - členenie a formátovanie textu.

Príjemné čítanie!

Dej má spád, nie je zbytočne spomaľovaný dlhými opismi a vyzniva vtipne.

Zasmial som sa. Príjemné a oddychové dielko, ktoré končí v tom najlepšom.

Neuškodilo by lepšie členenie textu.

Keďže je to humorná próza nemám  žiadne ďalšie pripomienky.

1. slnečný pozemok – Skarabea – osobitosť štýlu písania autorky, aktuálnosť a spracovanie námetu, to sú asi tri hlavné veci, ktoré u mňa zabodovali. Ďalej metafory – autorka nepotrebuje parafrázovať stokrát napísané a prichádza s vlastnými originálnymi, ktoré dej vynikajúco dokresľujú.

2. Černý jelínek - kočkopes – zaujalo ma miešanie žánrov pri tomto diele, ktoré vôbec nepôsobí rušivo. Kým začiatok je na rozbeh pomalší (ale s tým mám problém aj ja :-)) potom má dielo spád a záver, obohatený historickými súvislosťami je príjemným zakončením.

3. Sú veci, a sú zas iné veci - les lilas – na jednej strane výborné vykreslenie po postavy Pištu a rozprávačov jazyk posúvajúci dej dopredu, obohatený dobrými charakteristikami Pištu pomocou neotrených prirovnaní. Na druhej strane obmedzenie popisu Eriky len na jej fyzický vzhľad a pritom by sa dalo napísať viac. Práve preto sa v závere o Eriku „nebojím“, keď zistím, že je vážne chorá. Nevytvoril som si k nej vzťah. Keby bol tento aspekt diela lepšie domyslený uvažoval by som o udelení troch alebo dvoch bodov.

Toto kolo Poviedky mesiace je čo kvality diel dosť vyrovnané. Dlho som uvažoval koho nominovať na prvé tri miesta, keďže mojou srdcovou záležitosťou sú žánre sci-fi a fantasy.

Les od Jakuba Němečka ma nadchnul fantazijnou rovinou a páčila sa mi aj scéna postavy Ladislava komentujúceho televízne spravodajstvo. Prekvapením bolo pre mňa aj záver, ktorý bol síce príjemný, ale očakával som čosi iné - niečo ako premenu človeka/spoločnosti v duchovnom smere.

variace setkání - mik_vlk_10 – námet poviedky ma neoslovil. Očakával som hlbšie rozpracovanie psychológie postáv a zároveň na mňa pôsobili rušivo Evine záverečné slová. Od kamarátky by som očakával niečo iné.

Acheronov KHMER ROUGE: Mast na mor - hneď v prológu ma sklamalo predznamenanie osudu postavy. Osobne prdznamanávanie v dielach nemám rád. Námet diela ma nezaujal, aj keď spád príbehu je dobrý.

Poslední večeře od Napajky má vynikajúc začiatok rozohrávajúci sľubné dielo. Bohužiaľ v závere to všetko akoby autorka "zabudla" zúročiť. Medzi informácie o konštatovaní vedcov mohla vložiť niekoľko Eliškiných myšlienok... možno jej pohľad na smrť, na to čo už nestihne...

MezzoMix a jeho Půlnoční (svazky rtuti) na mňa zapôsobili vykreslením pochmúrnej atmosfére. Ale nepáčila sa mi prílišná popisnosť deju od obliekania sa hlavnej postavy až po príchod na miesto pristátia lietajúceho taniera.

1. slnečný pozemok – Skarabea – osobitosť štýlu písania autorky, aktuálnosť a spracovanie námetu, to sú asi tri hlavné veci, ktoré u mňa zabodovali. Ďalej metafory – autorka nepotrebuje parafrázovať stokrát napísané a prichádza s vlastnými originálnymi, ktoré dej vynikajúco dokresľujú.

2. Černý jelínek - kočkopes – zaujalo ma miešanie žánrov pri tomto diele, ktoré vôbec nepôsobí rušivo. Kým začiatok je na rozbeh pomalší (ale s tým mám problém aj ja :-)) potom má dielo spád a záver, obohatený historickými súvislosťami je príjemným zakončením.

3. Sú veci, a sú zas iné veci - les lilas – na jednej strane výborné vykreslenie po postavy Pištu a rozprávačov jazyk posúvajúci dej dopredu, obohatený dobrými charakteristikami Pištu pomocou neotrených prirovnaní. Na druhej strane obmedzenie popisu Eriky len na jej fyzický vzhľad a pritom by sa dalo napísať viac. Práve preto sa v závere o Eriku „nebojím“, keď zistím, že je vážne chorá. Nevytvoril som si k nej vzťah. Keby bol tento aspekt diela lepšie domyslený uvažoval by som o udelení troch alebo dvoch bodov.

Toto kolo Poviedky mesiace je čo kvality diel dosť vyrovnané. Dlho som uvažoval koho nominovať na prvé tri miesta, keď že mojou srdcovou záležitosťou sú žánre sci-fi a fantasy.

Les od Jakuba Němečka ma nadchnul fantazijnou rovinou a páčila sa mi aj scéna postavy Ladislava komentujúceho televízne spravodajstvo. Prekvapením bolo pre mňa aj záver, ktorý bol síce príjemný, ale očakával som čosi iné - niečo ako premenu človeka/spoločnosti  v duchovnom smere.

variace setkání - mik_vlk_10 – námet poviedky ma neoslovil. Očakával som hlbšie rozpracovanie psychológie postáv a zároveň na mňa pôsobili rušivo Evine záverečné slová. Od kamarátky by som očakával niečo iné.

Acheronov KHMER ROUGE: Mast na mor - hneď v prológu ma sklamalo predznamenanie osudu postavy. Osobne prdznamanávanie v dielach nemám rád. Námet diela ma nezaujal, aj keď spád príbehu je dobrý.

Poslední večeře od Napajky má vynikajúc začiatok rozohrávajúci sľubné dielo. Bohužiaľ v závere to všetko akoby autorka "zabudla" zúročiť. Medzi informácie o konštatovaní vedcov mohla vložiť niekoľko Eliškiných myšlienok... možno jej pohľad na smrť, na to čo už nestihne...

MezzoMix a jeho Půlnoční (svazky rtuti) na mňa zapôsobili vykreslením pochmúrnej atmosfére. Ale nepáčila sa mi prílišná popisnosť deju od obliekania sa hlavnej postavy až po príchod na miest pristátia lietajúceho taniera.