Supeeer. .kde nájdem ro sako?

Super všetky ale chlév je chlév...

I ja chodím na hrob rodičov, starám sa oň,  spominam, je to vždy celodenný výlet spojený s návštevou známych...deti mám ďaleko, som rada, ze si nájdu čas byť so mnou, kým žijem...čo už potom...to ich už neobjímem...

Mám kamarátku, ktorá mi každý rok venuje hromničnú sviečku,...je ro fajn pocit mať barličku ...

Teoria ma nikdy nebavila...V praxi som na tom podobne, preto nerobím predavaca... 

Chcem sa tomu vyhnút...kto chce, može sa rozlúčit inak...je niečo po smrti? Ak áno, som zvedavá...po mne zostane rozsypaný popol...načo zaťažovať deti starosťou o hrob...a áno, už sa rúbe aj v mojom lese a priznávam, desí ma to, občas...a ešte stále ma život baví...

Vyrastala som na dedine, chodenie do kostola bolo samozrejmosťou...s pribúdajucimi rokmi som si stále viac uvedomovala, že mi toho veĺa nesedí...veriaci mimo kostola tyrani, nasilnici, nevernici, agresori .  Mala som asi 10, keď som rodičov začala klamať o návsteve kostola, prestala som, lebo som prestala veriť Cirkvi...Boh je všade, príkazy Cirkvi ma prestali zaujímať...stále verím v dobro, ale neverím slovám o slepej poslušnosti, nastavení aj druhého líca. Ušliapnutá mama nebola príkladom pre dorastajúcu dcéru, ale ani tá si nevybrala dobre. .ako vždy u Teba silný človečí pribeh skvele napísaný...

Kedysi som mala platonickú lasku baskeťáka, všetok voĺný cas venoval basketbalu, čo už...a vlastne ešte miloval  country...priznám sa, že Tvoja platonická mi ide poriadne na nervy, už dávno by som ju vymenila...ani za mlada son nesnívala o jednom 6 rokov...o čo všetko orichadzaš.  

Škoda, že to Peťa neaplikuje u seba...kde už mohla byť...a Monka má pravdu, nebyť teba...a štipce k bielizni patria. Ozaj, ako je opak babinca?

nenuť mně k nejhoršímu!!! :-))))

blahoželám všetkým, skvelé diela, skvelé témy, skvelé spracovanie...aj keď niektoré svojim závažným obsahom až zaboleli a ešte dlho zostávali v hlave...(Příběh č.42 verze 3. du forma)

Philogyny, videla som ukážky.. kedysi mapovala niekoĺko rokov manželstvá, tiež veĺmi zaujímavé...a smutné.. 

Nami 99, to nemyslíš vážne, mám rada tvoje textíky aj komenty, žiadne ospravedlnenia, OK?Veď sa už dávno "poznáme" a tvoj humor milujeeeem...howgh

začiatok Písmáka  som nezažila... mala som obdobia silnej závislosti - ani deň bez Písmáku a komentov,  aj obdobia nezávislosti, odišli ľudia mne veľmi blízki, boli útoky na niektorých autorov...niektorí sa brali príliš vážne, chýbala mi ľahkosť, spontánnosť, radosť, schopnosť robiť si srandu zo seba samého...dieru do sveta písaním neurobím, našťastie, som si toho od začiatku vedomá, a preto si hlavne užívam, priletím, pozobkám, čo nájdem nasypané a zase som fuč...len Písmák zostáva a to je mooooc a mooooc fajn...

nemám ani flintu ani žito, ani slečna už nie som...všetko zle, zle, zle...

...myslela som, že tu nájdem tip, ako si privyrobiť k dôchodku...no tak nič, no...

chytilo ma to a koniec je úplne naj...

dýchla na mňa atmosféra podobná Wolkrovej - Až umřu, nic na tomto světě se nestane a nezmění, jen srdcí několik se zachvěje v rose jak k ránu květiny, tisíce umřely, tisíce se mnou umrou...

posledné dni aj  u nás pofukuje nepríjemný vietor, hvízda v komínoch, stavia sa do cesty, bráni ísť ďalej...

tancujúci vietor,  tancujúci sneh... očarovali aj mňa pred pár rokmi na Skalnatom plese...okolo plno snehu, silný vietor, ostré slnko... zrazu sa oproti nám zdvihlo množstvo snehových hviezdičiek, vlnili sa popred nás v krásnom tanci, trblietali sa v lúčoch slnka...úchvatný pohľad...mala som chvíľku pocit, že tak nejako vyzerajú anjeli...niečo sa mi podarilo odfotiť, ale som neporiadnik, dlho by trvalo, kým by som foto našla...

keby sa každý "sprostý" mohol tak ľahučko vyliečiť - nedá čiarku a basta...je len zábudlivý...ja som vždy dávala čiarky naviac, pre istotu:) Ak už sprostá, tak poriadne...ale som aj zábudlivá a stále viac a to nie je len o zabudnutých čiarkach...

pokiaľ to má byť len povinnosť, tak radšej nech chrní alebo  umýva ten riad...

Nádherné...rozumiem Ti...obdivujem čistú dušu u vnúčika, jeho radosť, nadšenie, záujem o všetko to, čo mi nestíhame, či "nevidíme"   ...krásny obrázok s úžasnými očkami..užívaj si jej blízkosť, kým sa dá

A že som tak smelá, ktorá že to je???U nás je všetko rozhádané a po 2 kole voĺby prezidenta bude ešte horšie...zišla by sa viac ako soĺ, už ani tá nemá také postavenie ako v čase rozprávky. .som taká prízemná, že po prečítaní názvu som čakala epopej o predložke v domácnosti, napr. pred krbom, posteĺou.. 

Hawkins už pred rokmi varoval, že umelá inteligencia ĺudstvo zniči, nebudeme schopní držať s ňou krok...a metro...v Bruseli nie som schopná ním cestovať sama, mám priam fóbiu z niektorých týpkov a je ich tam dosť, radšej volím kombináciu pešej chódze a električiek, no aj v nich je to niekedy divoké...niet nad malé mesto a chodzu...obrázky sú fakt dobré a aj myšlienky nimi vystihnuté

Je úžasný, užijete si spolu veĺa radosti..ako mohli takéto ĺúbezné  stvorenie držať v tme na reťazi a ono napriek tomu rozdáva lásku...

Vlasta roky čarovný..

"přelínám oceán má milá"...kedysi jeden chcel presťahovať Michalovce k Váhu... púšťal mi do telefónu skvelé veci a teraz si neviem spomenúť ani na jednu...alebo predsa len ...jedna z naj bola Nějak se vytrácíš, má lásko...čas je potvora...pieseň rovnako krásna a Michalovce  stále ďaleko na východe na brehu Laborca...

a nakoniec Ti možno aj trochu závidím, že máš o kom snívať, na koho myslieť...ktovie...

aké milé...také hladivé...ani vybrať si neviem, všetky skvelé, pobavili:-)

v tomto kole ma zaujali reportáže, iné ako Květoňove,  každá z iného kúsku zemegule, inak poňatá...no a na tretie miesto mám tiež niekoľko kandidátov...ťažký výber, ťažký...

1/ Co mi řekl Houston - zaujímavá reportáž o Amerike, ľuďoch, najbližšej rodine (kedysi môj sen)

2/ Reportáž ze Saudské Arábie - pútavo napísaná, ďalší z nesplnených snov ešte z čias čítania orientálnych rozprávok o Šeherezáde. 

3/ příběh č. 42... - príbeh lásky a nechceného tehotenstva, ponor do krehkej zranenej duše mladého dievčaťa

hm...zaujímavé...

možno je to príbeh z mojej fantázie, ale chápem to tak, že chlapcovi sa pri nejakej nehode poškodil zrak a hmlu vlastne vidí len on...

ako dieťa som milovala rozprávky z Orientu, pripomenul si mi ich...pútavé rozprávanie z ďalekého (pre mňa) sveta nielen vzdialenosťou...neviem si predstaviť môj život v púšti, všade  piesok a vody málo...

Aru, jasné, či chcem či nie, spomienky sa zjavia, pripomenú, zabolia...našťastie som sa po rokoch dostala do fázy, kedy sa v nich už nepiplem, neľutujem, neplačem nad sebou, snažím sa brať veci  pozitívne, tešiť sa, že som to prežila a je mi celkom dobre...tých kaniek jeeeee....

Benetka, pochopila som hneď, ale v mojom veku už nie som romantik len realista, ktorého láka viac turistika ale v kopcoch nevládze:-))

prečítala som...láska je zložitá, najmä, ak na ňu nie sú dvaja... o tehotenstve z takého ne-vzťahu ani nehovorím...neustále premýšľanie, bolesť, trápenie...

prežila som niečo opačné... rizikové tehotenstvo, lôžkové oddelenie a ležať, ležať, ležať... večer vošli na izbu dve ženy, zabrali postele oproti mne, nedalo sa nepočúvať ich rozprávanie. Obe mali doma dve deti,  s tretím  ich ráno čakalo prerušenie tehotenstva. Tri deti  by už bolo priveľa, chcú konečne  dovolenku, kúpiť auto, slobodnejšie žiť...padali mi slzy pri ich počúvaní, dve deti doma a tretie nedostalo žiadnu  šancu. Aký je rozdiel medzi nimi? Prečo dve áno, tretie nie? Len kvôli pohodliu, hromadeniu majetku zomrie malý človiečik, ktorý nič zlé neurobil, len prišiel v nevhodný čas nevhodným ľuďom...kto nám dal právo rozhodovať , kto môže žiť a kto nie? V modernej dobe so širokými možnosťami antikoncepcie by malo byť prerušenie tehotenstva krajným riešením, nie ho brať ako antikoncepciu.... ktovie, čo by z tých detí teraz bolo...

prečítala som na "jedno nadýchnutie"...veľmi zaujímavá reportáž, spojenie rodiny a cestovania, spoznávania inej krajiny, kultúry...kedysi dávno ma Amerika veľmi lákala, po rokoch som dostala pozvanie, no prišlo neskoro, už tam nechcem...teraz je pre mňa náročné cestovať za vnúčikom v Európe...

zaujímavé... a „Proč si neužít trochu naděje?“ aktuálne u nás po prvom kole prezidentských volieb...

obchádzam moje obľúbené stromy v okolí a teším sa z kvitnúcich čerešní a najmä magnólií, hoci majú niektoré omrznuté lupene i tak sú nádherné...to je pre mňa jar...a začínajú aj sakury...toľko krásy na nás čaká...

určite na túre, kedy ju vysilenú  nesiete do brehu a funíte z posledných síl...

splnené priania potešia, no sú aj výnimky...ale o tom niekde inde...

každý máme tie svoje želania, záležia  od situácie, zdravia, veku...niekedy mi je ľúo, že mnoho mojich snov zostalo len snami, inokedy si hovorím, škoda, že sa niektoré splnili:-) Posledné roky je to najmä o zdraví a dožití v pokoji...ale aj smiechu a radosti...

pobavil si ma, ani neviem, čo vypichnúť skôr...tak radšej nič:-)Alebo sa pridám ku Gore...

Hovorí sa, že človeka poteší cudzie nešťastie...a hoci som za môj život prežila smutného dosť a dosť, som natoľko hnusná a sebecká, že ani jedným nepoteším, lebo...po každom smútku sa treba poriadne oklepať, vyplakať, zdvihnúť hlavu a ísť vpred(nezabudnúť občas mrknúť pod nohy, aby sme neskončili pádom na tvrdú zem) a neobzerať sa, nespomínať, neľutovať...

Predsa len - po šťastnom rozvode pred viac ako dvomi dekádami som schovala časť chorobopisu, lebo bol nechutne hrubý... odvtedy pribúdajú len tenké stránky kontrol s dobrými, lepšími až naj výsledkami...sloboda lieči...a to vôbec nie je smutné, naopak...

tri hlavy vedľa seba ma dostali celkom...

píšeš silné príbehy niekoľkými vetami, každé slovo má váhu, ešte sa nestalo, aby sa mi pri Tvojich zvieracích príbehoch nezarosili oči...teraz dojatím... som asi blázon, takmer som dúfala, že tých drobcov z množiarne naložíš tiež...Samovi ani nemusím želať krásny život, on to cítil od prvej chvíle, že jeho skutočný život začal Tvojim príchodom, veľa zdravia, rodinka:-)

V apríli bude 8 rokov, čo odišla tá moja...doteraz ma bolí, že som vtedy  nemohla byť pri nej.  Vraj odišla v spánku...ktovie...

Chalani K + B to povedali za mňa, moja zlatá:-) Merkúr som neznášala, musím ho niekam zašiť, kým ho Timi neobjaví...díky za pripomenutie...

Ak už rodina nefunguje, keď už sa nedá byť spolu, je lepšie rozísť sa...ak tým netrpia deti, ak sa nik netrápi, ak sú všetci /aspoň relatívne/spokojní, je to naj riešenie...a máte predsa Miša a Jarka...:-)

ak je niekto blbec, slušnosť  sa  mu neráta

a tak na hrubé vrece hrubá záplata,

neberiem žiadny ohľad a pekne smele

pošlem ho rázne do prdele..

Krásne rozprávanie...koĺkí z nás by na mieste stromu využili šancu?

Benetka, s kanálmi máš pravdu, nikdy nevieš, do ktorého móžeš zahučať.. pred rokmi do jedného spadla staršia pani...13 -ka je fajn, narodil sa mi  syn aj keď to nebol piatok ale pondelok...kamarátka sa stará o túlavé mačky, je medzi nimi veĺa čiernych, krásnych ako pumy...keby si chcel:)

Ktovie, ako ďalej Krys. Aspoň dve dievčatá sú zachránené.. a kapitánovi sa vrátili boĺavé spomienky...ďalší príbeh vháňajúci slzy do očí...vďaka za Lintang, Andrejka

Zatiaĺ ma klub neláka, nemám rada organizovanie, vážim si možnosť ísť kam chcem, zastaviť sa, kde chcem...kamarátka chodi s klubom  všade, od kulturnych akcíi cez kúpelné pobyty, pobyty pri mori až po spev v zbore.  A o selekcii nič nehovorila:)

Asi v každom z nás je kúsok Monka...kamarátka ma učila nestúpať na hranaté kanálové uzávery, na  kruhové áno, tie vraj prinášajú šťastie:) Dlho som si myslela, že keď prebehne čierna mačka cez cestu, prinesie smolu, odkedy mám jednu doma viem, že je to naopak:) Tiež často počítam, napr. dlaždice v čakárni alebo súčty čisiel na SPZ, rýchlejšie ubieha čas.. 

Aru, kde si sa túlal? Ešte, že si ani omýlkem nestratil svoj stýl, šarm a všetko ostatné

Odvážim sa vážiť každé ráno, výsledok raz nie, raz áno...je to proste sila, z kačacieho stehna naskočia dve kilá...

Sloboda je výhoda, nečakám, či čo kto dá, sama kúpim, po čom túžim, na čo neprišli by muži...najkrajší darček bol pred 40 rokmi deň pred Valentinom príchod syna...

Skveleee..včera som bola na internej kontrole,  pred EKG ako zvyčajne sestricka povedala - odložte si.  A ja na to - nedá sa aj tuk? Zasmiala sa, že by sa tam potom nezmestila, keby  každý pacient.  

Fakt zaujalo.  Vyvolalo rozne pocity i spomienku na šarmantného blonďavého B. Pitta v ulohe smrti...

Krásna...Keby som mala menej rokov a bola by mi takáto báseň venovaná, asi by som sa dojatím rozplakala a verila, že to tak bude navždy.   V mojom prípade tak nebolo, je veĺa iných, kde to je stále...

K mojej zubárke chodím odkedy začala po vyštudovaní pracovať...za tie roky sa vydala, má 2 synov a už po 5o-ke...je príjemná, verím jej, dokážeme sa porozprávať, zasniať... trhanie zubov doteraz zvládala skvelo, stoličky dali zabrať.  Ale boli časy, keď mi kažďá návšteva  zubárov naháňala hrózu... strach, bolesť žalúdka...takže chápem až moc . 

Strýček, Pod širym nebom, Babička a kraɓička.  Silné príbehy s posolstvom, čo všetko prináša život a len na nás zostáva, ako sa k nemu postavíme. Oceňujem nielen príbehy samotné ale i sposob napísania. ( V slovenčine vidím zopár chybičiek, na kvalite  obsahu však  neuberajú)

Tvoje príbehy čítam niekoĺko ráz a vždy vyvolajú silné emócie, či už zimomriavky, slzy, strach, dojatie...tvoj život je preplnený zážitkami a vďaka tvojmu skvelému písaniu sme aspoň na chvílu ich súčasťou...a niektoré sa nedajú zabudnút ako medvedík, had...ale to by som pomaly vymenovala všetky...

I ja som včera strihala halúzky, krásne bolo, ale je na to priskoro...zima by mala byť zimou...a príroda dospať ..pekne si to, pekne...*****

Ver, že oveĺa lacnejší bol vyhadzov ex) inak, obdivujem všetky fajn vzťahy a mužov)

Aha, moja reakcia je k predchádzajúcej časti

 Nejsem oprávnen...asi by som to nezvládla a na kapitánovom mieste by som reagovala tak, ze by som skončila v susednej cele.. 

Pripomenul si mi šok z prvej návštevy Viedne po Zamatovej...pri kostoloch kĺačali mladí ĺudia čakajúci na almužnu...ešte vačší šok bol, keď prehovorili slovensky, študenti si bezpracne prilepšovali, po objavení sa policajtov zmizli.  Nie nadlho...počmáraným domom a telám neviem prísť na chuť...umeleckym kresbám  na vytipovaných plochách áno.. 

Neboj, pochopila som, ten moj mi tak neskutocne denne dvíhal tlak( nevera to nebola), že tlakomer povedal dosť -  ja alebo on.  Vybrala som si tlakomer a hodnoty 120/80   ukazujú, že dobre)

Konečne! Potešila by som sa srdečne. Expres  zbalila ti veci a poslala ťa nenávratne ku slečne))

myslela som, že odišla...

neviem, či chcem vedieť, čo sa prihodilo, že už nie je ani zlatá ani hnedá ani... a to nové "meno"...

a taková to byla(jednostranne) velká láska...

Iný kraj iný zvyk...varovania kolegov neboli len tak...keď si pomyslím, aké kauzy sa u nás zametajú pod koberec...to by som politikom odpustila aj balík žuvačiek, keby nerobili iný bordel...skončiť pre jednu žuvku na polícii u nás scifi...

premýšľam, čo by mohol byť šťastný koniec...dali by sa znova dohromady a časom zistili, že...ona ho zase dusí a ona mala iné predstavy...takže vlastne dosť nešťastný vzťah...alebo by sa v Roudnici rozišli a viac nič...možno to by bolo šťastie, ktovie...

nie som fanúšik súťaží, no rada čítam a premýšľam nad každým dielom...tieto boli zvlášť podnetné a skvele napísané... gratulujem víťazom, zároveň aj ostatným autorom, kvalitné boli všetky...

neviem prečo sa mi pri čítaní vybavil pán Hoger a jeho hlas...pristal tejto básni 

rada Ťa vidím, Andrejka, verím, že Vianoce s rodinou boli pekné a už sa zase tešíš na vodu a jej obyvateľov...tak nech máš tento rok čo najkrajší

Proste to vieš...krásne nostalgické...

Ďalší povabný obraz s rýmami na závidenie, melodické, ĺahučké, krásne podané spomienky prepletené so súčasnosťou...

v každom ročnom období je niečo pekné...netešme sa stále na niečo čo bude... niekto múdry kedysi povedal - trávime celý život v čakárni a neužívame naplno to, čo je teraz...

jasné, dokážeš...čo všeličo počas života dokážeme, ani sme netušili, že máme toľko sily...bude lepšie...

bývala som pri hlavnej trati Bratislava - Košice, cesty vlakom boli moje každodenné do školy potom do  zamestnania...užila som si meškajúce vlaky, najviac v zime ale niekedy žiaľ, aj kvôli nehodám...mala som času a času na premýšľanie...

dnes som pozerala fotky z 31.1. 2015...všade plno snehu, rýchlik o 12:51 meškal 460 minút... meškali aj tie pred ním, domov som sa dostala popoludní nočákom z predchádzajúcej noci...mama už nie je 8 rokov, snehu tiež niet, len spomienky na to pekné i menej pekné...

očarili ma svetlá a najmä ich umiestnenie...foto by nebolo?:)

mám krčmu oproti cez cestu, z okna môžem pozerať športové zápasy na veľkej obrazovke aj  tie nešportové pred krčmou...už som za tie roky videla  a počula všeličo, štvornožky liezť ešte nikoho... v pamäti mi utkvela pani docentka z neďalekej VŠ ovenčená titulmi, hnala pred sebou  z krčmy manžela,  celou cestou používala neskutočné hrubozrnné výrazy a on takýýýýto maličký cupkal pred ňou s hlávkou zvesenou, iba raz špitol - no tak ma zabi... ktovie, čo bolo doma...ale žijú doteraz:)

to niekedy neviem ani ja... premýšľam, čo som kedysi deťom varila, piekla, že prežili, vyrástli a stále sa  vracajú... som  nervózna, či to, čo uvarím, sa dá aj zjesť...čím viac sa snažím, tým som menej spokojná...ale sú jedlá, ktoré sa vydaria, súvisia hlavne s Vianocami, na žiadosť ich robievam aj počas roka a tie si kážu aj zabaliť ... pre mňa samotnú sa mi variť nechce vôbec...

málo slovami tak veľa vypovedaného...

aleší, dovolím si nesúhlasiť...počas  života s ex som mala viackrát na "kahánku", po rozvode  niektoré choroby zostali  aj keď s oveľa miernejšími prejavmi...ex stále žije a ja na slobode, možno len vďaka rozvodu:)))

Žijem si krásne, zvesela, roky už nemám manžela, sloboda, voĺnosť rozhodnutí, krokov, dúfam, že ma čaká ešte veĺa skvelých rokov...

Ak sa mi niečo veĺmi páči a je to niekomu venované, nechcem do toho "kecať", dám aspoň hviezdičky ako uznanie krásy

Kiežby sa aj iní básnici takto hrali...

*****

*****

Nádherný obrázok maĺovaný skvelými rýmami, predstavy čias minulých a k tomu tanec...nielen vločiek...škoda, že už nebýva u nás Nedeĺná chvíĺka poézie, viem si predstaviť, že tvoje verše číta niekto z popredných umelcov, spolu s ním sa ponárame do mwlódie básne a predstáv.  

Maruske je najlepsie tam, kde je, kto sa o nu staral od narodenia, otec až pod nátlakom novej ženy chcel zmeniť život dcére.  Nebyt Aleny a Pavla, ktovie, kde by Maruška skončila. Dúfam, že všetko ostane po starom...smutné, že otca neženie k zmene  láska k dcére ale hamýžnosť manželky. Len ten, kto sa stará o díeťa 24 hodín denne vie, koĺko lásky a starostlivosti je treba, nie ten, čo sa stará hlavne o seba a dcére venuje pár hodín návštev...

Na mňa posobiš ako vždy -  povabný obrázok lúčiacich sa milencov s dokonalymi rýmami, ako pieseň, ktorá rezonuje ešte dlho po doznení...čítam si ju polohlasne, krásne melodická...tvoje rýmy sú proste skvelé...

Zuzka povodne chodila cvicit do detskeho domova s postihnutymi detickami, zhanala im zariadenie, vybavenie, pomocky na cvicenie, piecky. ...zaucila personal, aby pokracovali, pokrok viditelny..teraz hlavne humanitarna pomoc hladnym, ranenym...nechapem, kde berie tolko sily a odvahy...a je aj mama...

Tazka, bolava tema... .kamaratka chodi niekolko raz do mesiaca  na Ukrajinu s humanitarnou pomocou, pribali hracky, knihy...ved deti .. po cestach  zaziva poplachy, utoky, cakanie v krytoch. Vdacnost obdarovanych. . Vidi kratery, znicene domy, mrtvych...preco to musi byt? Sme tu  na kratky cas a este aj o nom chcu rozhodovat iní?

Som masozravec, zdrzujem sa hlasovania:) tak len tichy tip

Babu by som si dala a obitú kanvicu vymenila, nie je zdravé používať otlčený riad.. inak, " myslím, že móže byť, nie je to až tak zlééé".  Hlavne, že je tebe pokoj, mne pokoj...:)

súhlas s Alenkou...písanie má robiť radosť a nie byť ťažkou prácou... sú aj smutné chvíle, ktoré človek vkladá do svojich diel a vtedy to asi nie je o radosti, na druhú stranu podeliť sa s trápením pomáha...a nechaj na čitateľoch, či pochopia, nemaž vopred nič...

prečo...

aj u nás sa to stále viac podobá na Rusko a protesty v uliciach pre tých hore nič neznamenajú...zvalcovali nás  vo voľbách tí, ktorí tým hore stále veria...

Proč nikoho Bůh dneska netrestá tu?

nechal nám slobodnú vôľu a tým aj možnosť vysporiadať sa so situáciou bez toho, aby sme stále niekoho prosili o pomoc...a je na nás, čo dokážeme, či vôbec niečo...

nooo...aj keď byl pozdní večer... vo mne vyvoláva spomienky na notoricky známy Máj, obsahovo mnou zatriasol...obraz neskorého večera s váchrom a snehom a tak pravdivé... 

A od těch časů jedinec byl nikým,

vždy sklonil se, když nechtěl umřít hlady...

milujem tvoju poéziu  krásne zrozumiteľnú, plnú nádherných obrázkov,  "hladučkých" rýmov, ľahučko plynúcich, aj keď obsah často boľavý...kto vie, ten vie...a kto nevie, s obdivom číta...

Veĺmi...a posledný odstavec najviac...viem, aké to je, keď smrť príde v nedeĺu...

Pripomenul si mi P.B.Shelleyho...nestretli sme sa, napíš, mám srdce plné rán, pre okamih sa trápiš jak uplakaná laň, pre pohladenie, dlaň...                                                           Tvojej básni rozumiem...nevzdávat to...

Vyrastala som na dedine na brehu Váhu, kúsok pod nami viedla hlavná trať Bratislava - Košice, vlaky chodili stále, nevnímala som ich ako rušivý element, doteraz chodim radsej vlakmi ako autobusmi . Básnika síce nik nepočul, ale  ktovie, či sa to nezmení a  raz možno bude čítať aj iným nielen sebe ... 

My máme pred oknon lampu s  teplým žltým svetlom, tiež dokázem v jej svetle  dlhé minúty sledovať  padajúce vločky, naposledy minulý týždeň okolo polnoci...  ráno ani stopa,  nebyť fotky, ráno by som neverila, že snežilo...našťastie, MHD je ďaleko...kedysi na Strahove sme mali  rovno pod oknom zastávku autobusov... nedobrovoĺné budenie sa...

Milujem sneh, prechádzky v čerstvo napadanom, teplé svetlo električiek...škoda, ze ho je tejto zimy tak málo.  Tak krásne si to slovami namaĺovala, obrázok mám pred očami, básnika, ktorý recituje sám sebe a za oknom sneží...

nie som literárny kritik, nejdem sa preto vyjadrovať k spôsobu tvorby, ale veľmi ma oslovil obsah, najmä  čaje...ani na ne nie som odborník, ale milujem ich...darjeering som už dávno nevidela ani assam, senchu,  pu-erh  a iné máme...naposledy som si počas Vianoc kúpila v čajovni Roiboos so 6 kvetmi, EARL GREY...BERGAMOT PROSTE MILUJEM...a plánujem si konečne kúpiť kovovú čajovú kanvičku s kovovým podstavcom na ohrievanie...naposledy som takú súpravu kúpila kamarátke a páčila sa jej...