všetko by sa dalo zhrnúť do verša: Hrá sa z nôt pre bicie

moje detstvo nebolo ľahké, ale západy slnka boli krásne melancholické, nepražilo mi slnko do očí ako reflektor. Dážď šumel v listoch, hromy divo bili a snehu bolo vyše hlavy. Vo vode plávali krásne ryby a v brehoch sa schovávali raky. Polia voňali obilím a nad hlavou mi spieval škovránok. A v predvečer zo stromov od rieky spieval slávik. Ale možno to všetko bolo iba preto, že som bol dieťa....a dnes je to tak ako má byť. Iba z toho bytia mám smútok na duši...