Písmák Dve esá
Púta nás v tichu voľnosť zbitá,
bez rečí schválená totalita.
Mlčíme v zlosti, hynie kvet,
zápach ako dym z cigariet.
Kam kráčaš, moja zem?
Milovanou krajinou
blúdim s nevôľou
stádom pošliapaná
poranená, bez pána
Žiť
Život zdá sa leporelompocity mámdosť už bolo trenia
zadržiava ledaboloV odraze drámkúsky roztrieštenia
nedusí ma - zahorelobozkanie dámTúžby všetko menia
Jakub Pokorný.
Nové prúdy
„Táto doba patrí nám. “odveké pravidlo novej generácie. Všednosť stráca pôdu pod nohami,zavedené princípy obeťou preparácie,pristúp na progres, pokrok už je daný.
Mrie koreň stromu starý,vytrhnutý z pôdy úsmev minulosti.
Neružovo
„Kto z nás je na vine. “Dve kocky ľadu vo víne. Predvianočná atmosféra vo výklade obchodu. V kuchyni čaká lístoček papiera.
Malý princ
„Veríš v osud. “spýtala sa líška.
Malý princ sa zamyslel.
Precestoval celé svety,
malé, veľké planéty.
Svojeť (+ nahovorená báseň)
Najlepšia na svete, akých iných niet,
tá moja krajina, vezmem ju na výlet.
Do tajomných útrob vesmíru,
kde zločiny rastú cez mieru.
Enviromentálna
Tisícročné vody,
poriadne sú suchá,
masa zdá sa hluchá,
z pasivity škody.
DRZOSŤ
Odteká posledná vodana kolesách doby. Kráľ si korunu zdobí,míňa sa nádej izhoda. Vládcu si spodina podá. ***Prepadá sa podo mnou pôda.
Staré spisy
Na starom glóbuse usadil sa prachv miestnôstke v podkroví,lúče slnka lozia po strechách. Minulosť zoradím do rovín,prihorúco - dusno letných dní,ponoril som sa do napínavých kníh. Hodnotné spisy, odkaz dávnych predkov,stáročia dejín zviazal tenký povraz. S ódou na radosť, kutám bájny kov,klenot histórie: "Povstaň ešte raz.
Černoboh
Mám archív - podobne ako mnohí autori - plný nevydaného obsahu, obzvlášť z rannej tvorby, kedy som väčšinu tvorby písal pre blízke okolie, no najmä do šuplíka. Po dlhej dobe som sa jednu posnažil upraviť - pretože ranná tvorba je plná nedostatkov a chýb, no najmä slabej slovnej zásoby a nešikovného použitia viet v básnických obratoch. Tak. Úvod mám za sebou a teraz to hlavné.
Na rozlúčku
Odvial posledný list,na rozlúčku,vraj už musíš ísť.
Na rozkvitnutú lúčku,šliapeš bosými nohamidotyky so zemouposledné z posledných. Dochádza ti dych,zhaslo, ticho…
Tma. Nádych letných dní,vo vzduchu šat zo zimy.
Brehy
Medzi dvomi brehmi,pluje krehký vor. Od úsvitu do tmy,z hlbín noci tvor. Obklopený desmi,mením bdenie za sny.
Pramicou do neznáma.
ZLO(M)
Nestíham zmeny v tomto storočí,
ľudstvo nahrádza zverstvo,
pokrivené sklony všetko zúročiť.
Prerazená hrádza stádom,
Zrkadlenie
Slnko. Hore hľaď.
Lúče šteklia nošteky,
svietia na cestičky.
Nôť, zahrej ľad,
Bohatierka
Prší síra, hromžia blesky,
zmätené psy žerú kosti.
Z rozmliaganých tiel odlesky,
striehnu, niet čas na úzkosti.
Odkaz - s ilustráciou
Drahocenne domovine,
zovretej v objatí lásky.
Mnohostranne milujú
až belejú jej vlásky.
Mladosť
Počítam vrásky tvojich očí,
množia sa od lásky,
smútku i radosti,
z neposlušných viet,
Vlkom
Ťažko sa mi derie z pier,
vlci vadia – lovná zver.
Zrejme ničia prostredie,
tvoria emisie, hryzú. Svedomie,
Milovanej
Pre Vás moja milovaná,sťažka sa mi derú slová,na papier ich vkladám. Ani nočná sovavo svetle sviečkyatrament sa míňa,spomeniem si,roztopašné smiešky,koho je to vinou. Trhajú Vás svorky vlkov,nechá si to dáma. Nehnevám sa, len si vravím,nie ste na to sama.
Našlo to dievčatko - nahovorený animovaný klip
Odkaz na video:TU
Báseň:
Našlo to dievčatko, špinavú mokrú vec. Zadupanú v blate v sychravom počasí. Ktože, kto. Kde sa tam vzala.
Zvrchovanosť
Je to krásna idea - prenádherná vrava. Na obdiv sa stavia, na obdiv sa dávazvrchovanosť - naša sláva. Hlavným mestom Bratislava. Ilúzia v pravde veruslúžime cudziemu cieľu,nesloboda bez úveru,voľnosť iba za úžeru.
Les nám nezhorí
Rastú ako z vodybude veľa úrodynapriek čelným ranámsmutným zmenám. Hrdosť aúspech nabrúsené ostrie- môjho hradumúry má zľadu- mojej Zemeneznesie zradunepomriemeHoci je vtroskáchvýchod izápadnecítim zápachblíži sa západSlnka, zájde za horynevadí – les nám nezhoríAutor: Jakub PokornýIlustrácia: Mirka MoravčíkováIlustrácia: TU.
Zamknuté
City zatvorím do krabice od páru topánok,boli kdesi v akcii v obchodnom dome. Tú vložím do trezora z ocele,zamknem na tri západky. Chmúry sú to veselé,budem striehnuť z postele. Vrtia sa vo vnútri riadne skľúčené,naprieky prežijú, bez svetla a kyslíka.
Strach za svetlom
Pramienky slnečných lúčov vítajú nové dni,
prichádza leto, šťastný zatlieska rukami.
Oblieta ma chmúr, kamaráti sa s mukami,
ak si spokojná, neváhaj, a smútku mi ukradni.
Kosa času
Nič.
To len opäť udrel zvon.
Už sme si zvykli.
Na tie tiché nábrežia nerušné,
Holubička
Doznel posledný výstrel. Zanechá odkaz, mŕtve telá,pušný prach a rana z dela,v ovzduší cítiť len kyslé.
Holubička mieru vyletela. Vstala ako Fénix z popola,špinavá od sadzí vyhorela.
Kde bolo, tam bolo
Kde bolo, tam bolo,v našej minulostinaša krásna krajinahostila štedro hostí. Knieža vládlo smelo,predkov nič nebolelo.
Veľa úrody a lásky sa urodilo,jeden druhému jamu nekopal. Do pohára potajme nenazízal,do priekop ani za triezva,tobôž nie v opilosti nepadal.
VODA
Samozrejmá,pitná – pramenitánutná a cenná. Nedocenená.
***
Patrí len nám,nie do rúk cudziemu. Patrí len nám,my si ju špiníme.
Slnovrat
V mihotavom svetle plameňa,prečkáme noc. Horí svieca - lásku stvorí. Čakáme svetlo,odíde tma. Čo bolo zlé,zakryje hmla.
Rozhádzané kocky
Namiesto elektrickej lampyzapálim si voskový svietnik. Nezvyknem počúvať hudbu z HiFi veží,rád zaspávam pri prenádhernom speve vtáctvaešte radšej mám keď čas zamrzne a vonku sneží. Osud sa smeje, štrngá si so sudičkou pri mojom prianí,človek mieni - ktosi kroky mojich dejín zmení. Život je hra - ja som ten, čo sa rád hrá.
Bez krídel
Zlomený
utekám pre krídla
zamotaný do sna
do nočnej mory
Ľudskosť
Každá jedna hlava, ktorú vidieť na námestíprotestuje proti neprávosti, zlosti,je detsky egocentrická, sebecká a krutá. „Nemysli na brata. Daj všetko mne. “Občan je štát.
Modla
Preciťujem tieseň, cítim tlak na hrudi,
v noci nespím, nik ma ráno nebudí.
Budík je už zbytočný, šmaril som ho do koša,
spoločnosť mu robí moja utrápená duša.
Nočná mora
Zrána padla rosa, vstal som z tichých snov,
po mojom boku spí nádherná bohyňa.
Chránim ju pred zlým, veď sme svoji – rodina.
Kikimora– bájna dáma smutne dumá,
Zrnko
Možno ho nevidieť
hoc ho tam tuším
Sídlime v časoch
aj steny majú uši
Mokoš
Na tróne nesedí, po lesoch sa brodí,v tŕnistých suchých pláňach Karpát. Prenádherné nohy má,lež boľavé sú ťažkým časom,bohyňa sa zlostí.
Obety jej nedajú,na vlastné potreby si hľadia,až do krvi si závidia. Pod porobou by chceli byť.
Plakala Zemička
Zemička naša malášetri si slzy – šetri si plačdarmo by si plakala
Tí čo Ťa spravujúo svoje sa strachujúnedajú Ti spaťnedajú si spať
Uschnú Ti korenenik Ťa nepolejesrdiečko máš zranenézmiznú celé aleje
Čaká Ťa ťažký častaký si nemalaneprežije nikto z násty sa však spamätáš
Je radosť žiť
Je radosť žiť. Teším sa z každého nového rána,usmievam sa na svoju polovičku. Žiaľ odložím k bolesti na poličku,je zaprášená, leskne sa i pavučina. Vstávam, je radosť žiť.
Temný les
Do stratena.
Tam vedú moje cesty,
temný les mojím domovom.
Tak si ho ctím a vedome tu prespím,
Jarovít
JAROVÍT
Nastal odmäk. Stehlík trilkuje na mrazivej halúzke,opatrne zvesela – v diali vidí vojnových vozov kolesá. Dupot kopýt koní sprevádzajú stáda kráv a čriedy oviec,hrnú sa spoza kopcov, prišli od lesa.
Časy sú zlé a nemilé – zimu nahradí hrmot a buchot,zimu nahradí - strach a krv.
Kde je nádej?
KDE JE NÁDEJ.
Je polnoc, napriek tomu nie je tma,práve mi vušiach zaľahlo, nepočujem ťa. Za oknami doliehajú opäť salvy zdiel,zadumaný mlčím ohŕbe mŕtvych tiel.
Niet kde uniknúť, niet sa kde skryť,zodpovední zanedbali atómový kryt.
Prápor agresora
Pásy tankov drtia kosti vojakov,bojujúcich za mier. Tank nikdy nie je priateľom,lež tým, ktorý ťa zničí. Na zapraží mraky mín,v pozadí zástup mŕtvych duší. Odhodlanie strieda STRACH,vonku šero, stúpa dym.
Vojna
Vyvíjam sa do vojen. Živím svoje ciele,budú zostrelené. Krv bratov - krv moja,neuteká sa z boja,tak do neho nepôjdem. Nezmyselná VOJNA,jedna strana spokojná,druhá v kalužiach krvi,mocnosti azda prežijú.
Semienko dubové
SEMIENKO DUBOVÉ
Čo nám srdcia spojilo, naše duše spasí,čo nám radosť stvorilo, súhra činov našich. Nový život čakajúc na lásku dvoch spojených duší,nový život z našich mien, šťastie - nádej tuší.
Semienko stane sa, tým vysokým dubom,statným a košatým, nepoddajným stromom,budem ťa zalievať, ochránim tvoje korene,z úcty k Zemi bohov však, zavŕšený sľubom,pre svoje statné konáre, budeš známy po mene,nebudeš sám, celý les bude našim domovom.
Tam kdesi na stráni, bola vtedy lúka,teraz sú tam košiare, vôbec tam nefúka.
Našlo to dievčatko
Našlo to dievčatko, špinavú mokrú vec. Zadupanú v blate v sychravom počasí. Ktože, kto. Kde sa tam vzala.
Strach o nás
Prasklo sklo, na zem rozbehli sa črepy,
v postoji našej slávnej moci, Zem sa točí,
ale naopak, nuž ako do púští zo stepí,
povedať hromadne nie pánom musíme, či.
Otázka života
Sekunda za sekundou zo života uniká,
pointa- panika, prichádza sanitka.
Srdce ti bije, tak len aby sa nepovedalo,
a tvoja duša bude už len v pekle kráľom.
Občas každý
Občas každý má chuť podrezať si žíly,
na chvílu odísť zo sveta živých,
osud má tak podlomené nohy,
a to nedochádza mnohým.
Prebudenie
To prebudenie,
zničilo mi radosť,
ráno čo ničí sny.
Preklínam to snenie,
Pán a mráz
Ľad v okolnom prostredí,
v dome mnoho postelí.
Postele však bez plachty,
a inovať sa dostaví.
Otcov štát
Pod mramorovými doskami hnije prach,
a na drevenom kríži vrany dych sa plíži,
nad ním mraky, ktoré spomínajú krach,
oblohou i zemou blesk, ktorý sa kríži.
Zaspali sme, vstávať!
Nechávame sa len tak nečinne okrádať,
podrobili sme sa kultu tolerancie a klamu.
Nevadí, že vraždí, zakladá nám zábranu.
Uctievame temnotu našou lenivosťou.
Kráča do mňa tma
Oči skleslo snažia zazrieť jas
na dne jazera, v okolí les.
Viečka padajú, padajú.
Kráča do mňa tma.
Zo strany na stranu
Zo strany na stranu vedlajšieho listu,
otoč ju, tú áštyrku čistú.
Neboj a usadni na mokrú zem, pristúp.
Otvor si dotazník, napíš Italikou:
Človek- MY
Človek sa časom pokazí,
zruší si hranice, ktoré si uzrejmil.
Ale to je minulosť, čo bolo, nie je.
Všetko sa časom kazí,
Hnev na tento deň
Hnev, ten hnev na dnešný deň.
Môj hnev, ukrytý v útrobách duše,
ukrytý ďaleko za úsmevom.
Môj hnev na tento svet, na túto dobu.
Skleslá
Pijem vínko sám, v cudzom meste,
nikoho, len minulosť tu poznávam,
ani po ďalšom důšku nezaspávam,
nezaspím, blízky prosím kde ste.
Lilith
Tajomná Luna na oblohe tmavej,
kresťanov pluk po edene chodí.
Tam myšlienka sa zrodí,
Lilith než muž je menej.
Sok
Zotmieva sa, páda Slnko za obzor.
Po bojisku prechádzam sa ja,
na bojisku cítiť mŕtvol pach.
Vrana letí ponad a hlási chór.
Klam
Zajtra už nie, vonku len sneh.
Aj ten je podradný, štrajkuje.
Roztápa sa, má opačný priebeh,
moje srdce mrzne viac a viac.
Hra menom Život
Zvlášny je ten svet, celkom zaujímavý.
Raz mysľou priamo v raji, inokedy nie.
Smiešne na tom veru je práve smútenie.
Zbytočné, veru súčasť ľudskej potravy.
Ešte stále dýcham
Dýcham, ešte preniká vzduch,
objímam v duchu ľudský druh,
zmysel žiť ešte v nádeji mám,
neoddávam sa k temným tmám.
Kroky
Kroky značia pohyb vpred,
pokým chodím, silu nosím.
Broky v zbrani majú vred,
hlavu v handre ako Moslim.
Spoza okna
Spoza okna dovnútra
na teba smrť pozerá,
tvoja ruka trasúca
chce rezať sa.
Nemesis
Ľudia sú pomstichtivé bytosti,
Dôkazom sú Lidice známe nàm.
Nacistické duše ta lámali kosti,
V duchu pomsty meno šťastielàm.
Bozk z popraskaných pier
Narodený pred zvonením klúčov,
v znamení rozlietaných blížencov,
v dňoch prázdnych slnečných lúčov,
a dnes už dáva svetu par bozkov.