"Príbehy obyčajnej mizérie" by mali byť obrazmi doby ... aj keď určite nevystihujú zažívanú realitu "stredných tried", vypovedajú o istom druhu skúsenosti so svetom. Nemajú morálny odkaz a väčšinou ani riadny literárny koniec a úprimne si nemyslím, že by ho mali mať. Tú vetu som si asi mohol odpustiť. Príbeh končí konštatovaním toho, že tak to je a inak to nebude. Hlavná postava je príliš "malá" na to, aby mohla priamo zasiahnúť, alebo aby si z celého zážitku mohla niečo reálne zobrať.

Každopádne priznávam, že koniec bol príliš vágny a do budúcnosti sa v "Príbehoch" budem snažiť on hlbšie pointy (resp. aspoň nejaké)

Petruša: Neviem sa zbaviť dojmu, že sa Vám podarilo nepochopiť celý zmysel tejto črty. Ako som už pred tým napísal, jedná sa o opis zažívanej reality a Vaše poznámky: "silné slová a vulgarizmy príbeh nezachránia" skôr poukazujú na fakt, že od tohto druhu reality máte ďaleko. Gratulujem a nezazlievam Vám to! ... Mňa život, našťastie, alebo nie, zaviedol do trochu iných vôd a preto nevidím dôvod budovať príbehy na nešťastných osudoch zamilovaných jedincov. Výpovednou hodnotou má byť fakt, že je to obraz reality, či ju Vy osobne zažívate, alebo nie. Ospravedlňujem sa Vám, ak sa "príbeh" nepáčil a znova pripomínam - je to črta; obraz reality a nie "príbeh" par excellence. Ku gramatike. Musím sa priznať, že na nej mi záleží vôbec najmenej. Aj keď :D konkrétne nad "hysterickým vílevom" som sa pozastavil ... rozhodol som sa však, že nesiahnem po knihách slovenského pravopisu, štylistiky, či gramatiky, aj keď sa na mňa "usmievajú" z knižnice. A moje osobné skúsenosti s "teoretikmi jazyka" sú také, že ich tvorba je často tuctová a nezaujímavá. Väčšina spisovateľov, ktorých poznám "nevedia písať" a kritika ich diel je tak často založená len na úzkoprsom naťahovaní sa o gramatickej správnosti ich tvorby. Ja však pevne verím, Petruša, že to nie je Váš prípad a že nie ste takýmto úzkoprsým kritikom! Preto si dnes preštudujem Vašu tvorbu, dúfam, že ju tu máte zverejnenú, a napíšem Vám svoj názor. Chcem Vás však hneď upozorniť, že ak sa náhodou jedná o červenú literatúru, či iné vágne príbehy smutnej strednej triedy, budem veľmi kritický. A ak náhodou znásilňujete slovo láska tým, že ho obmedzujete na sexuálny vzťah 2 ľudí, možno aj zlý. Nemyslím si, že takéto príbehy majú pre dnešnú a budúcu generáciu valný význam, keďže sa pohybujú vo vyslovených "konštruktoch" doby a obmedzujú tak možnosť jej lepšieho, hlbšieho a komplexnejšieho pochopenia spoločnosti. Čechov sa tiež vo svojich poviedkach ďaleko viac zaoberal každodennou realitou nižších až najnižších tried a práve tam ukázal svoju genialitu. Nehodlám svoju prácu prirovnávať k tomuto skvelému človeku, je však mojou primárnou inšpiráciou a znova: nemyslím si, že pár nešťastných lások z prostredia dnešnej strednej triedy majú nejakú výpovednú hodnotu pri snahe o zachytenie toho, čo sa okolo nás deje.

P.S.: Gramatiku Vám kontrolovať nebudem :)

má to byť črta, nie román. Príbeh som "nevymýšľal", ale prerozprával. "Zrovna" je bohemizmus.

"Pohotovostná motorizovaná jednotka" II Česká "URNA" ak sa nemýlim. Das je sleng - "približne"; ďalšie slová, ktoré by moli robiť problémy sú snáď: "pángle" - policajti (rómsky dialekt)... miestami to musí byť hlavne pre Českého čitateľa ťažšie. Prosím opýtaj sa na hocaké slovo, ktoré by ti ešte robilo problémy