Olinka moja, večný snílek.....moja milovaná sestrička!!!!

viem, že už nikdy neprečítaš túto moju kritiku, tieto riadky, venované Tebe, Tvojej spomienke...

Padajú mi slzy na nohy. Až teraz po vyše roku a 3 mesiacov som dokázala dočítať celý Tvoj román. Odpusť mi to. 

tak ako všetky Tvoje diela, aj tento román bol unikátne dielo. Áno stále som Ťa prehovárala na vydanie Tvojich diel, ale Ty vo svojej perfektnosti a detailoch si si stále myslela, že to nie je na vydanie.

Olinka, vieš, že ja ako dieťa som túžila byť spisovateľkou, no nikdy som nenapísala také diela ako Ty teraz. Skláňam sa pred Tebou.

Je mi ľúto, že to už nebudeš čítať, je mi ľúto, že si mi odišla do večnosti bez rozlúčky so mnou. Viem, že sa stým nikdy nezmierim. Musela som Ti to napísať aspoň tu...lebo už Ti to nemôžem povedať. Aj keď to asi už nebude nikto čítať.

Olinka, prepáč mi, že som bola niekedy Tvojim prísnym kritikom v písaní a v mnohom som Ťa opravovala. Aj keď si sa niekedy na to hnevala, viem...

Ja som robila len preto, lebo som chcela, aby Tvoje diela boli ešte lepšie, prirodzenejšie. Dávala som Ti rady občas, tak ako aj v živote. Veď som bola Tvoja staršia sestra. A naozaj som Ťa veľmi ľúbila. Je mi za Tebou strašne smutno. Odišla s Tebou aj časť mňa.

nech je Tvoja pamiatka večná, môj večný snílek..........

Olinka moja, snílek môj,  tak tieto kapitoly som pri konci skoro všetky preplakala. Nie kvôli hrôzam, ktoré prežívali hrdinovia románu, ale kvôli deju, ktorý opisuješ. Apokalypsa.... Áno v Tvojom románe je opis hroznej doby a choroby, ktorá kosila ľudí veľmi rýchlo. A nemilosrdne.

Píšeš, že si to písala v dobe, keď ešte sme netušili, ako bude vyzerať táto doba v súčasnosti. Doba Covidová. Možno, že pre ľudí nie je taká zlá ako tá doba, ktorú opisuješ v románe. Áno veď neumierajú tak rýchlo ľudia ako v románe. Ale pre mňa a pre nás Olinka moja drahá, to je apokalypsa naveky. Ani si netušila, keď si to písala, čo to bude pre Teba znamenať.

Plačem.............................................................................................

A teraz k tejto kapitole. Veľmi ma zaujala. Hlavne 2 veci. To, že Sidónia mala iný pohľad na zelené oči ako všetci ostatní. Je to tajomné. A tiež som si myslela, že prelúšti ten nápis na ich a bude to veľká záhada a zároveň objavenie tajomstva Zelených očí...

A tiež ma prekvapila aj nie matka Searda Katalina. Áno práve tí navonok silní ľudia sú najcitlivejší. To viem.

Oli musím sa vyjadriť k tejto časti, ktorá ma veľmi upútala, ale aj k tým dialógom, kde spomínaš román Vôňu ruží...

Viem, že ju už nikdy neobnovíš a to je tá škoda. Čítala som celý román na slovenskom portáli a môžem povedať, že to bolo Tvoje najlepšie dielo, ktoré som čítala od Teba zo všetkých diel. Bolo to také dojímavé, že som na dej a hrdinov myslela ešte niekoľko rokov. A to hovorím úprimne.

Olinka chcela som sa spýtať, či ho niekde máš ešte... Ale tu som našla odpoveď. Bohužiaľ. Je mi to strašne ľúto, že si ho zničila a toto jediné Ti neodpustím nikdy. Bola by som mala na Teba tú najkrajšiu spomienku v podobe knihy, ktorú by som si dala vytlačiť ja. 

Ale aj tak si všetky dám vytlačiť všetky Tvoje diela na pamiatku.

Hoci ten najväčší klenot tam bude chýbať.

Škoda

No tak vidíš milý Slído, čas dvou bláznu je už dávno dávno pryč....

No tak vidíš moja drahá Olinka, konečne čítam Tvoj posledný román. Stále som nemala čas sa k nemu dostať, ale sľúbila som Ti to,že ten čas príde. Mala si pravdu, tak ako vždy. Aj tentokrát som sa začítala do románu tak, že som sa nemohla odtrnúť od počítača. Od začiatku to bolo napínavé a stále je. Aj keď teraz sa mi zdá, že je to trošku ustálené a už nič hrozné sa im nemôže stať, viem, že sa asi mýlim.

Lebo Ťa veľmi dobre poznám v písaní a viem, že dokážeš udržať pozornosť a adrenalín čitateľa až do konca.

Preto sa teším na ďalšie kapitoly.

Len škoda, že mi už nemôžeš odpovedať. A to je pre mňa tá najväčšia bolesť. A tiež výčitka moja, že som nezačala s čítaním trošku skôr.

Odpusť mi Večný snílek..............  

Olinka veľmi dobré a zaujímavé dielo, hlavne je to autentické zo svojej doby. Zatiaľ tam nevidím žiadne agresívne prvky, pre ktoré by si nemala pokračovať v písaní.  Veď z histórie vieme, že v minulosti bolo úplne normálne, že deti od útleho veku pracovali.

Držím palce a teším sa na ďalšie časti

Božka

Práve som dočítala poslednú poviedku, ktorá bola veľmi dojímavá a zároveň aj smutná. Dlhšie som premýšľala nad osudom obidvoch ľudí. Asi boli aj dosť podobní povahovo, preto si spolu rozumeli. Škoda, že to tak skončilo. Je mi ľúto tej ženy, že takto nemilo skončila. Veď keby sa vysvetlilo na súde pri rozvode, prečo tak konala, určite by ju okolie za to neodsúdilo ani rodina. A potom mnohí učitelia sú rozvedení. Nie je to žiadna rarita ani nikdy nebola v minulosti. Skôr si myslím, že tá žena bola psychicky dosť labilná a potrebovala silného partnera, ktorý by ju vedel podržať v živote, pomôcť jej v rozhodovaní, v konaní a byť jej oporou v živote. A toto u neho nenašla. Preto sa obávala, či by to bol vhodný partner pre ňu a jej syna do života. Lebo mi tam chýba tá časť ako sa správal on - Peter v tom čase, keď mala všetky tie problémy doma, v práci v rodine, rozvod, lekári, choroba... a pod. Ak sa naozaj stiahol na 1 rok a nechal ju v tom samú... tak to ju len ubezpečilo v tom, že nebude za ňu bojovať a nebude pre ňu dostatočnou oporou v živote. 

Teraz už po mnohých rokoch má každý svoj vlastný prežitý život a je zbytočné sa vracať do minulosti.

Ktovie ako by to bolo vo vzťahu. To vie len život napísať. Osud to chcel asi inak.

Škoda,že je tu zatiaľ len jedna časť. Budem s napätím sledovať, čo sa bude  diať ďalej, ako to bude pokračovať...

Zaujíma ma to preto, lebo viem, že všetky tie poviedky sú skutočne reálne a majú reálneho hlavného hrdinu.

Takže...som zvedavá, čo bolo ďalej.

No tak to som aj ja zvedavá, čo sa z toho detektíva vykľuje... zatiaľ sa mi páči. Ide rovno na vec a je sebavedomý ako by riešil len samé zložité prípady. Koniec koncov veď vyberali konkurzom, tak musel prejsť viacerými skúškami. 

No uvidíme.

Milá Olinka,

tak som sa konečne dostala k prečítaniu Tvojho nového diela.

Ako vždy je to veľmi napínavé a dobrodružné. Aj keď som mala zameškané veľa, stihla som to za jeden večer, lebo Tvoje príbehy nútia čitateľa jednoducho pokračovať v čítaní. Aj mňa zaujíma kto bude tým zlodejom, aj keď viem, že u Teba to bude komplikovanejšie aešte si trochu určite počkáme.

Ale je zaujímavé ako si ako autor zmenila tému písania z čisto romantického štýlu na detektívny žáner. Je to obdivuhodné. Si pisateľ, ktorý zvláda rozne témy. No nechajme sa prekvapiť, čo ešte pripravíš...