V hodine smrti /Ili/

*

to hej, dík

mam chut nieco napisat,ale vzdy mam pocit ,ze to bude hrozna fraza..malo ludi v nas ostane aj po svojej smrti.. mas stastie,ze si ju poznal..

* *

moc, co dodat - T, připomnělo něco pro mne velmi bolestného, není ale bez bolesti očištění - T

*

smutné...a krásne napísané..

normálně klasicky mlžný háber *

*

...

v hodině smrti jsme vždycky asi sami...

...dala jsem ji tam před chvilkou... kvůli téhle tvé :-)... připomněla mi ji...

Krásná básnička, dúfam, že ju máš aj na svojej stránke, ďakujem, Marcelka.

...a možná ... :-) Neboj se myslím že to vím tam kdesi On už na nás čeká hledat se nikde nebudem Ty budeš se mnou já zas s tebou stanem se melodií jen Budem se vznášet jako světlo jako tma v nocích uléhat a chichotat se jako hvězdy když nebudeš zas chtít jít spát Budeš tam šťastná mezi všemi které jsi tady milovala budeš se houpat v síti něhy jak sis to na Zemi vždy přála…

Už sa všetko v jej živote vysvetlilo, práve dnes, takže pridávam trošku z nekrológu, ktorý som napísal do tlače: Zmizol kúsok človečiny Slovenská televízia, Bojovník, Čas, Ľud, Meridian, denník Smena, denník Sl. Republika, Nový deň - v týchto všetkých periodikách pôsobila ako novinárka Elena Šipošová. Každý, kto ju poznal z kolegov, vedel, že do nich len neprispievala, ale snažila sa o vytvorenie ducha novín, ducha redakcie. Mala na to vzácny dar. Vedela ľudí okolo seba upokojovať a najmä dokázala každému bez rozdielu nezištne pomáhať. Nie, nebola osamelá, hoci sa nikdy nevydala. Jej byt v centre Bratislavy neustále bzučal návštevami ľudí. Mala ten vzácny dar v sebe. Čosi ako magnet, ktorý ľudí priťahoval. Bolo to jej človečenstvo, tá láska v srdci voči svetu a schopnosť ho rozokrývať pomaličky, do detailov, až po tie najtajnejšie zákutia. Často sa jej byt menil na diskusný klub, na spoločenskú miestnosť, v ktorom sa od politických, cez kultúrne, až po hlboko ľudské témy mohli jeho členovia dozvedieť mnoho zaujímavých faktov. Preto o to viac prekvapuje správa, že Elena Šipošová už opustila tento svet vo veku 67 rokov a to 18. augusta, na svoje meniny. A s ňou akoby zmizol zo slovenskej novinárčiny kúsok človečiny. Stratila sa žena, ktorá dokázala svojim novinárskym okom objavovať často poriadne skryté krásy Slovenska schované v ľudských osudoch jeho obyvateľov. Pre rodinu, priateľov a známych bola jednoducho Ili. Človek s veľkým srdcom, ktoré hoci nemalo vlastné deti, nebolo nikdy osirelé. Dokázala ho totiž rozdať toľkým a celé roky stáť pri nich v dobrom i zlom, že osirelo naraz viac detí - dnes už dospelých ľudí. Veď začínala ako pani učiteľka, aby jej nadanie objasňovať zložitosti života, našlo svoj odraz v živej publicistike. Nech jej večné svetlo svieti, nech odpočíva v pokoji, česť jej pamiatke!