Dlhou cestou

Už toľko nocí si ticho pospevujem staré známe
spomienkové blues krásnych dní
veľa nocí objímam tvoj tieň vo svojej posteli

Dlhou cestou cez kaluž predmestí
kráčam a nachádzam svetielko bez sviečky
modelujem mydlovú bublinu umelých pocitov
Dlhou cestou sa dostávam ku krvi z rany

Toto je ten úsek kde je zakázané zatvárať oči

Som vystrašená z tvojho krásne nežného tela dravca
zahaleného rúškom noci

Šialený básnik  zaveď ma tam odkiaľ dnes výjde slnko

Dlhou cestou sme sa hľadali aby sme sa napokon našli
preplietli si slzy cez kríž
a nainfikovali sa tou nevyliečiteľnou chorobou pouličných havranov

Až budeš umierať
budem vedieť že si konečne šťastný
opustíš svoje telo s blaženým úsmevom na tvári
opustíš svojich blížnych (no mňa neopustíš nikdy)
my sa opäť stretneme
a budeme sa hľadať až sa opäť nájdeme
a ja ti medzitým na oltár položím kyticu vyschnutých čiernych ruží
ako symbol
                      mojej
                            nekonečnej
                                            ukrutne šialenej
                                                                     lásky

---