Smútočná harmónia lúčenia

Toto prenikavé ticho

nás oboch odráža

nedefinovateľnosť našej prítomnosti

hmlu našej budúcnosti

nikto z nás netuší

čo bude ďalej

neodsudzuj

ak mám chuť dáviť uplynulé mesiace

zajtrajšok už nikdy opäť nepríde

rozmetené srdce

na tanieri plnom prachu

darmo sa dobíjam do jeho chrámu

darmo za sebou nechávam vyliate

litre trpkých pocitov

márne hľadám kľúče pod rohožkou

len rýchlo ukončiť toto roztiahnuté dejstvo

a definitívne zatiahnuť závesy

fešný čudáčisko

génius svojej doby

šero ulice

slzy pod viečkami

posledná vôňa čaju

Postačia spomienky?