Život

Píšem prstom do snehu,
pravdu o tom, ako môj život beží.
Keď nebýva mi do spevu,
nikto za mnou žiaľ už nepobeží.

Koľkokrát mi srdce prebodli,
no ja som vždy dýku vytiahol.
Veľakrát boli vo mne nezhody,
tak otázku som si kládol...

R: 
Kam to všetko povedie,
čo mnou hýbe, čo ma raní?
Koľkokrát ma ešte podvedie,
ten môj život bezvýznamný?
Bývala to pekná show,
už je koniec, už to vzdávam.
V nedeľu pred omšou,
láske odolávam.

Ja býval som Donom Quichotom,
dvorným dámam vyberavým.
Pasoval som sa so životom,
a odvtedy už niesom zdravý.

Opieral som sa o krídla,
falošné však bolo perie.
Ruky som mal od mydla,
ale dušu mi nik neoperie.

R: 
Kam to všetko povedie,
život mnou hýbe, život ma raní.
Raz si ma určite odvedie,
keď budem nahý na svitaní.
Bývala to pekná show,
už je koniec, ja to vzdávam,
A v nedeľu pred omšou,
rečiam o láske odolávam.

Stáť nohami pevne na zemi,
je tak ťažké v tomto kolobehu.
Sám zo seba zbláznený,
píšem prstom do toho snehu...

R: