recyklácia a naše odrazy v zrkadle

strieľame si samotou

a nie vždy sa viem uhnúť 

už veľmi dlho sa vysmievam

svojim schopnostiam

a ty mi to hádžeš 

krásne do ksichtu 

potom všetky tie

zvrátené predstavy

o trojuholníkoch

dávajú zmysel a rytmus 

mojim neistým krokom

stvoril si si ma 

zo svetla nočnej lampičky

počas pozerania prázdnych pohybov

so vzdychmi

prečo verše napísané dnes 

nedajú mi význam aj zajtra?

orosené pehy

a rozhryzený ret

ako spomienka vypísaných pier

stvoril si si ma z nádaviek 

na politikov

a malého piva

chcem si pamätať význam všetkého

vytetovaného na svojej koži 

a každý uzlík na špagáte

stvoril si si ma zo smogových predstáv

o krásnom raji

prepotených perín

a vône vianočných perníkov

a ja…

ja som stále uzamknutá v týchto písmenách

nechaj ma radšej iba doznieť

keď už ma nepoznáš