Čudná zima

Dnes vonku mrholí. Čudná zima.
Lyže sa lepia na zelený sneh.
A pritom nevládzu ani ležať
a nieto ešte rozprávať.

Kvap...kvap...

Vločky sa od strachu tisnú k štítom,
že dlhšie vydržia dúfajú.
Dážď, len čo prenikol sivým sitom,
lenivo steká si k Dunaju.

Na týchto nitiach stoja domy.
Kolesá ozdobené mäsom.
Vlani som z nej bol polochromý,
dnes pre istotu vôbec nie som.

Kvap...kvap...

Len ma prosím ťa neprekvap
práve v najlepšom, v čiernej diere
s vydratým pántom na dverách.
Mastievam ho síce pravidelne,
lež často odchádzam z teplej dielne
a stíha vyschnúť, potvora.

Lež...lež...

Tak ho zabalím, nech sa zhojí.
Nech sa zachránia aspoň zlomky.

Možno som nemal ležať v kroji,
keď si varila paprikáš.
Sledoval som ťa ukradomky,
či si pomaly nezvykáš.
A pozerám, že asi hej.
Tak ma len ďalej hlaď.

A hrej.