Písmák Nezlomní
Pozerám sa dopredu aaj keď sem tam príde mrak,viem, kadiaľ cesty nevedú aprečo všetko nie je tak,ako som si bol vysníval, keď mal som čas, no ani cent,a prečo som sa času bál, so naivný, so innocent.
Pozeraj sa dopredu. Zas nevidíš les pre stromy. Aj keď ma občas podvedú, dušu mi nikto nezlomí.
Na mraky
Ja - aké krátke slovo
Ja - so mnou mlč aj hovor
Ja budem radšej ticho,
kým západ zhasne vychod.
Tu si
Nečítaj, láska, noviny, všetko ti poviem odznova. Z jednej nevinnej modriny stekajú kvapky olova,jazyk mám od nich zvláštne ťažký,keď prichádza reč na slová. Tebe letia zúst ako vážky,bez milosti abez urážky.
Neuč sa, láska, žolíka, karty sú dávno rozdané.
Bozk
Na stupienku pre víťazarastie mach ahuby. Novú plienku, nové dupačky. Skúšam si ťa nevymazaťz preplnenej RAM-ky.
Na stenách fotky visianakrivo, naruby.
Čas
Raz ti prídem pošepkať, že slnko práve vstáva, že
e les nám dýcha do okien a vonia čerstvá tráva.
Že ráno dalo noci zbohom a do hry ťa láka,
aby perly pod očami ukradla ti straka.
Chvíľa ticha
Si vlna, ktorá nesie, ale neutopí,
si sneh, v ktorom zamrznú všetky moje stopy.
Si breh, okno, spln, hviezdy, ústa, dlane,
náruč, ktorá čakáva na mňa odovzdane.
Súdny deň
Verím na smrť po živote ana život pred smrťou,všetko ostatné sú túžby nešťastného ja. S jednou rukou oblečenou, sjednou nohou obutousa mi rany na duši rozhodne nehoja.
Postav sa mi do cesty, nech viem, že máme správny smer,inak sa tu budem motať do súdneho dňa. Všetky správy odčítaj mi zpopraskaných suchých pier,iná forma debaty je pre nás nevhodná.
Podlí anjeli
Tejto pravde verím, to som presne ja. Jasné ako facka, čierne na bielom. Čo tak ešte priliať viacej oleja. Nech ohoria krídla všetkým anjelom.
Dáš mi dážď
Od rána bubnuje dážď,drzo búcha do dverí. Z palaciniek ujedáš mlčky, pomaly. Som zvedavý, čím ma časnenápadne poverí,keď nás hneď na prvý raz do šiat obalí.
Sedíme, čakáme, pijeme, jeme,nad stolmi plávajú tony piesní.
Čudná zima
Dnes vonku mrholí. Čudná zima. Lyže sa lepia na zelený sneh. A pritom nevládzu ani ležaťa nieto ešte rozprávať.
Síl viac
Chcem prenášať hory aliečiť chorých zrán,chcem byť človekom, ktorý má srdce dokorán. Byť sieňou plnou slávy, čo nestúpa do hláv,tak hádam sa to spraví, tak hádam niečo sprav.
Skús predĺžiť rok tak aspoň opár dnía potom ma one tajne okradni.
Chcem mať síl viac, chcem mať síl viac.
Balada
Človeka poznám po perí,aj keď nie je nám príliš do reči. Čas nás zakaždým preverírokmi strát.
Človeka poznám po hlase,hlas nás slovami rýchlo vylieči. Stratenú strelku v kompaseskúšam nájsť.
Lebo!
Je neskoro. O rok alebo nikdy. Si otrokom krívda pánom úderov,zlodejom pút,mrežou na veži. Stále ti na mne záleží.
Esej o ese
Dvere škrípu pántomako nevyvenčené ústa,ako zle utiahnutá uzdana staré kolená.
Nepravidelne holenázabudnutá Morenavynesená ako smeti. Úsmev na tvárach detí svietiprepychom. Pred vpichomprepíšem pre pýchudejiny.
Hej, ty!
Nik ťa na môj profil nevolá,nikdy ti nikto nepovedal príď. Tiež som uteba ešte nebola,riaď sa večným heslom ži anechaj žiť.
Vdžungli žiadny zákon neplatí,slovami ma drzo varia zaživa. Za všetkých krátky odkaz nechám ti,nech vieme, kto sa vtebe ukrýva.
Hodiny
Neverím žiadnym hodinám,vždy sa náhlia a nikto nevie, kam. Na zajtra rýchlo spomínam,raz, dva, tri. Neverím žiadnym hodinám,raz sa vlečiem a hneď zas utekám. Všetko riadi čas, ktorý námnepatrí.
Previnilé žarty
Neťahám za kratší konieca nechytám v žite,nechystám sa prežiť rokyv atómovom kryte. Za omyly zaplatím ajbez kreditnej kartya skúsim ich obrátiť naprevinilé žarty.
Po kom asi tento svet je,pýtať sa je hlúpe,po kom asi tento svet je,po kom zase dupe. Hodím po ňom prísnym okomradšej ako kameňom,lebo svoje pevné miestostále všetci máme v ňom.
Stačí sa dívať
Čítam Ferlinghettihoa som šťastný,že nemusím robiť žiadneveľké rozhodnutia ani žiadneveľké zmeny. Nemusím rozprávaťani vrieskať.
Stačí sa dívať.
Pohľadom môžem pohladiť,dotknúť sa, vyznať lásku,vyzvať k hriechu.
Som v poradí
Sme vporadí, už míňajú sa miesta nám,preplnený svet sa skúša schovať, lenže nemá kam. Kto mi poradí, keď každý kráča vdave sám,ticho prázdnych viet amĺkve slová dávno nerátam.
Ďalšie poobedie začína podozrivo rovnako, chce sa nám spať. Kam nás dovedie nový most zavesený voblakoch, kľukatá trať.
Za dverami
Zaklop na posledné dvere,prilož kperám prst,a čo sa znich vnoci derie,zatiaľ neodpusť.
Neodpusť im krik astony,šepot ani hlas. Veď za všetko môžu ony. Zaklop ešte raz.
Hej hou
Ešte sa na chvíľu vystri,
nechaj už knihu knihou.
Ráno v Tatrách, večer v Istrii.
Otec v sukni, zhúkni Hou,
Presne toto sa deje vo svete
Presne toto sa deje vo svete. Keď už delfíny kričia od hrôzya vmori čupia roztrúsené míny,kanóny vlečú konské povozyako kedysi, keď svet bol celkom inýa nik nemal na ružiach prestreté.
Presne toto sa deje za rohoma už sme si aj trochu na to zvykli. Už mi nie je každé ráno do plaču.
Kto za pravdu hovori
Právo slávi porážku. Dym stúpa a ty padáš ku mne. Zase sme v tme bok po boku. Poker sa bráni pokrokua pokrik počuť len po krík.
Padni, komu padni
Dnes to vyzerá na dážď. Ak ma doteraz hľadáš,som najlepší muž len pod slnkom. Dážď dokonale zmyjevšetky zbytočné nie,keď ma chceš dať k módnym doplnkom.
Kabelka, klobúk, vejár,budem tvoj verný J.
Mier neumiera
Netajím sa strachoma netajím sa úžasom,no niekedy neviem,ktorou časťou muža som.
Či tou, ktorá smeloboj za pravdu posvätí,alebo tou, čo sadoma bojí o deti.
Viem, mier neumiera,mier je mierou všetkých mier. A keď má niečo zabolieť,na lásku a nehu mier.
V Ubli že nie
800 litrov vody. Heathrow, odíď. Nasaď si klobúk z vrtulí,do kvetináčov višne. Kocúr sa často pritúliodmerane a pyšne.
Svedomie
Nechytaj tie nechty.
Svedomie hryzie do krvi
a z brehu v najprudšom behu
skáče tlak, najprv hore, potom dolu.
Žiaľ
Deti natešene bežia ku vežiaku. To je stavba obrovská. Toľko okien. Toľko skla.
Jabloňové zákutie
Večer nás našiel v objatí,ráno nás ešte hľadá. Čas v hodinách sa obrátia dá si kožu hada. Vylezie na kmeň jablone,kde do klbka sa stočí,a ako v Starom zákonevrhne na nás pár očí. V noci sa podľa zákonaneberú na čas ohĺady.
Nebuďme, nežime
Čo sme vám napiekli, to si zjete. Smrť čaká v zápeklí, ľudia v gete,a v prázdnom prednebí anjel varíjedlá na pohreby a na kary. Boh na to pozerá neveriacky. Takáto večera.
Mier neumiera
Netajím sa strachoma netajím sa úžasom,no niekedy neviem,ktorou časťou muža som.
Či tou, ktorá smeloboj za pravdu posvätí,alebo tou, čo sadoma bojí o deti.
Viem, mier neumiera,mier je mierou všetkých mier. A keď má niečo zabolieť,na lásku a nehu mier.
Človek
Mojimi očami krv preteká,mojimi ušami padajú domy. Čakám tu každý deň na Človeka. Mŕtvi na obrázkoch, to sme možno my.
Možnože nepríde, nezavolá,možno sa už oňho ľudia neboja.
Sused
Na dvere sused zaklopal,
že požičať chce garáž.
Na čo vám bude, susedko.
Na nič a trochu na všetko.
Doživotie
Pes najprv zúril ako o život, tietelá ohlodať chcelna kosti. Nakoniec si vyslúžil doživotievo väznici prvej akosti.
Ešte je skoro na aplauz
Vyšlo slnko a vyvrel čaj. Týždne sa rýchlo stali z hodín. Do vecí sa nám nemiešaj,inak to niekto nerozchodí.
Pre pánov šašo, pre nás kráľvymenil sako za maskáče,keď mu zem spod rúk niekto brala čakal, či sa nerozplače.
TD - Hlasový záznamník
„Dobrý. “
„Dobrý deň, ako vám pomôžeme. “
Prišiel som do pneuservisu sautom, ktoré sme dostali od svokrovcov. Svokrovi sa začal prudko zhoršovať Alzheimer ana šoférovanie musel chtiac-nechtiac zabudnúť.
Spoveď
Hlava svätca, telo múmie,nikto mi tu nerozumie,nik sa ku mne nepriblíži,chcú ma navždy mať na kríži.
Pár verných vraví mis úsmevmi pravými,je dobre, ako je,zostaň, kde si.
Ref. :Obraz, zvuk vypínam,dobre sa visí nám,na tvári hladí ma vánok zmora.
2022
Ako vyzerá peklo. Ako myseľ chorého človeka. Na bránu pekla neklop. Ešte by si sa dostal ktovie kam.
Sekáč
Zase som sa dnes dotkol Bohaa nespravila sa mu husia koža. Naozaj som ho cítil, boha,a nemusel som ísť na ostrie noža. Prijal ma v chladnom náručí,kým ma pokľaknúť naučí. Ak ma pokľaknúť nenaučí,nechá ma spupne sýtiť svoje vášne,ostanem navždy v podpapučí,kde sa už aj tak cítim trochu zvláštne.
Tatami
Vystriem ťa na mäkké tatami zdobené zaschnutým potom. Zase sa mi brániš šatami,ale to vyriešim potom. Zase sa mi brániš zubami,nechtami a občas plačom. Zaplavíš ma svojím cunami,nech viem, aký som a na čom.
Rana k rane sadá
Na ramene je veľká kotvaspustená na dno oceánu. Pomáha mi žiť. Tak to sotva. Iba mi hojí starú ranu,ktorá aj po rokoch zahnisá.
Doba je zlá
Doba budhizmu a doba zenu
ženie nás v zime do bazénu,
doba svitania a doba šera
ženie nás v zime do jazera.
Puto
Jazero zase patrí iba kačkám. Na leto z diaľky naposledy začkám,hviezdy nás potme zdravia a myschovávame sa za rúškami. S ruksakmi denne obchádzame lesy,pane, ty si sa stratil. Pane, kde si.
U mamy
Umamy, umamy, umamy sa môže. Umamy, umamy, umamy sa môže. Umamy, umamy, umamy sa môže, umamy sa môže, umamy sa môže.
Umamy sa môže všetko začať.
Láska je nekonečná
Keď ti láska zhrdzavie, keď vyhodíš ju do kúta,
tak zavládne tu bezprávie, tak príde mastná pokuta,
tak pusti si ju k telu, nech ťa môže stále v srdci hriať,
tak vezmi si ju celú, prvý, druhý, tretí, x-tý-krát.