Haiku o puse

Haiku o puse

Nie, nie je to len,

nie je to len o puse,

nielen o puse.

Preferujem nevinu a jazdu na e-biku.
Kým slová sa mi neminú, tak napíšem ti haiku.
O tme, čo padá na polia, o rose, čo padá na mach.
Viem, slová občas zabolia na zažltnutých stranách.

Si moje dievča z videa, čo v hrsti dávno má ma,
čo zajtra možno príde a povie, už nechcem byť sama,
čo zavolá ma na čaj, aj keď z chodby zíza suseda,
tak smelo ku mne kráčaj, veď cit sa preniesť v puse dá.

Zaspievam ti v tomto malom opuse,
že to celé nie je iba o puse,
zaspievam ti v tejto veľkej komédii,
že to celé nie je iba do médií.
Že to celé pre mňa oveľa hlbší zmysel má,
keď život je taký nezmyselný a ty taká zmyselná.

Keď ťa láskam pohľadom a pohládzam ťa láskou,
keď nebránim sa nápadom, mám hlavu plnú hláskov,
čo kričia celé hodiny a možno sa len zdá mi,
že počúvať som povinný s jazykom za zubami.

Som kôň, čo cvála bez uzdy len v Adamovom drese,
tie slová v duši režú vždy a nezmaže ich reset
ani iné tajné klávesy, večná je naša pamäť,
no láska cestu nájde si, aj keď ju srdce sklame.

Zaspievam ti krátku pieseň spamäti,
že to celé bude navždy v pamäti,
zaspievam ti z najmúdrejšej knihy rád,
že sa zbavím tejto starej hrivy rád.
Že to celé pre mňa oveľa hlbší zmysel má,
keď život je taký nezmyselný a ty taká zmyselná.