Bulevardul Dimitrie Cantemir

Nalačno očné buľvy obzor prevráti, 

cestári cisárske dlažby oblečú v jarný asfalt, 

električka sa vykoľají

vo sne z trate, či možno z novín –                                           

kde predtým stál dom spisovateľov,            

presne ten, desaťpodlažný.                

Mám sa fajn, však, es ist neblig, kalt.

...sám tak často som nechal knihy 

nedotknuté na policiach,                                             

a vychádzal na miesta kalvárií,          

kde cudzincom ich oči vykolú,                                                    

až môj hlas koniec koncom vyschol 

a vybledol.                                       

V každej piesni zabúdam na základnú 

vec, čiže refrén,                                                     

takže je nutné mi kradnúť slová 

mešťanom zmäteným.