Nezlomní

Pozerám sa dopredu a aj keď sem tam príde mrak,
viem, kadiaľ cesty nevedú a prečo všetko nie je tak,
ako som si bol vysníval, keď mal som čas, no ani cent,
a prečo som sa času bál, so naivný, so innocent.

Pozeraj sa dopredu! Zas nevidíš les pre stromy?
Aj keď ma občas podvedú, dušu mi nikto nezlomí.
Čo na srdce, to na jazyk, len nechytaj ma za slovo.
Tu nepomôžu zákazy, treba začať žiť nanovo.

Ja viem, že sa niečo chystá, niečo tajomné.
Napíš o tom všetkom list a potom daj ho mne.
Nechám, nech ho jarný vietor navždy rozmetá.
Chystá sa tu niečo, viem to, počkaj do leta.

Leto je dávno za nami, no rok sa končiť nechystá
a na výšivke z panamy mám autoportrét Mefista.
Má úsmev Mona Lízy a tie zuby trochu nahnité...
Tak konečne už hrajte, no tak konečne už začnite!

Tá hra ma teda nudí a to nie sme ani v tretine.
Chcem od života zlato, veď som jeho dieťa jediné.
Či viacej krát sa spustil a sme na to všetko viacerí?
Tak potom sa mu hlásme, nech dá niečo každej materi.

Ja viem, že sa niečo chystá, niečo tajomné.
Napíš o tom všetkom list a potom daj ho mne.
Nechám, nech jesenný vietor dom nám vydymí.
Chystá sa tu niečo, viem to, počkaj do zimy.

No zima dobu zaspala, asi nemá ten správny čip.
Tu rozsýpa sa mandala a učí sa len z vlastných chýb.
Tú útočí sa dronmi, vo vrecku granát, v hlavni raketa.
Nezlomný, neoblomný národ, čo niečo pamätá.

Vraj za ostnatým plotom pýta si táto doba puč.
A ja snívam len o tom prezuť sa z kanád do papúč.
No po desiatkach misií mi duša trochu namokla
a nad posteľou visí mi ozdobná dýka Damokla.