V pôrodnici 

„Už si videl ten nový číp?“

Moment sťahujem si nový firmware.  Teraz musí rodiť. Poobede je najlepší čas  na stiahnutie nových  a najnovšejších dokumentov. No dobre  časť  z toho je  reklama. Ale kto by  sa   rád nepozrel na nádherný nový úchop s titanovým ložiskom?

Človek, jeho spôsob rozmnožovania  je nesmierne primitívny a akurát na mňa  to vyšlo. Najlepšie testy, rýchlosť spracovania informácií, asynchrónnosť a ja skončím na pôrodnici. No možno preto, že jeden z mojich predkov bol ADT.  Keby  sa  to tak dalo zmazať.  Lenže čípy a plechové štítky nepustia. No možno by pomohlo kladivo.

„Mamička pekne dýchajte...“

Prečo je väčšina z nich hysterická? Rodia už niekoľko miliónov  rokov – opakujúca sa rutinná operácia. Keby som ja bol zakaždým hysterický, keď  mám  dohrať dáta k súboru, kam by  sme  došli? Nikam. Kam  som došiel? Do pôrodnice! Najnovší precesor, nádherné gumené kolieska – dve mám naviac, tlmia nárazy, keď  nevyberiem zákrutu. Mám tu jeden tmavý kút s nabíjačkou. S pomalou nabíjačkou. Musíme  šetriť... Slúžim šiesty  rok  na Zemi na Pôrodnici! Keď  som zliezal z pásu sľubovali mi prelet mliečnou dráhou. Rok na Marse, dovolenka na Venuši. Dvadsaťštyrihodinová podpora – skontrolovali mi display a dali kábel, ktorý nikam nepasuje.

„Mamička tlačte...“

Trčím tu. Na konci šichty niekoľkokrát plesnem mrňavé čosi po zadku a tú matku to nesmierne poteší. Mne keby  toto niekto robil, tak mu vyškriabem snímače prvého a  druhého rádu.  Im trvá deväť mesiacov než To vyjde  z výrobnej linky. To nehovorím o tom, že  To nič  nedokáže, ale hneď  To má spotrebu.  Ja  som bol za pár  sekúnd  vonku aj  so štítkom a stihol som si stiahnúť novinky vo futbale a v počasí.

Čo si mám predstaviť pod pojmom "ťuťuli muťuli"? Je  to niečo nové proti korózii, spomaleniu pamäťových obvodov?

Jediné vzrušo je, keď  mi začne blikať žltá kontrolka. Ešte som nepochopil čo to znamená, ale občas  sa  nádherne rozbliká.