Babulice Šušu

...a čo bolo na začiatku? Bomba? Prišlo prosto vzal som ho do náručia "Kake je tvoje imje?" Zasmialo sa "Babulice no zovi me Šušu" Dievčatko trojročné okaňa vysmiatá zobudil som sa v náruči som zvieral vlastný strach Nemusela byť Srebrenica hovorím do kamery "hrvatskej" televízie o štrnásť rokov my sme boli pri bojoch o štyri roky skôr No kto nás počúval? Kto? ...a na začiatku... áno! Bola bomba! Kobercový nákyp z ľudských tiel ktoré sa hromadili vo vlnách smrti nakopené pri kopaní na "mnogometnom" štadióne kde sa nehľadali drahé kamene našli sa drahí ľudia s krompáčmi a motykou "Slobo ubi se!" "Slobo ži!" Zasmiala sa malými pästičkami mi zamávala pred nosom "Eurovízija počala" "kao braćia!" a na miesto milovať vojna učila "silovat" "nemogu nemogu!" parádne lečo žlto zeleno červená kucapaca Guernica s nemým erdžaním sivých psov To vlci vetria stopu stojím s nositeľom ceny Henryho Millera s Vincom Šikulom na kúpeľnej dvorane ktorej už v Lipiku niet len krátery pod vyvrátenými stromami Kalendár otočil list z roku 1992 o štyri dvanástky Je po akcii v Západnej Slavónii to Blesk zabil spenené víno ohňom červeného besu Vinca pozvali na besedu do Záhrebu vzal ma so sebou Kto vedel že v Osijeku v tú chvíľu v starodávnej katedrále príjmu do mystického tela Spasiteľa bábätko? Zvony zvonia Osijek je tieňom mesta fasády rozderavené Krylovými "včelkami od vlkodlaka" Kľakám si žehnám sa v mene... križujem svet modrinami nevypočutých vyhlásení o studniaroch a ich hĺbkových rekordoch o rybách plávajúcich proti prúdu rieky Styx kým prúd času ich odnáša do zabudnutia čo necítia lebo poznajú len vlastnú plavbu vpred! A Charón pristavuje veľkokapacitné plavidlá "Dalekodozorom gledame lešove mnogo lešove" či medzi troskou vypálenej rudy nezazrú kúsky z vlastnej hrude "Andželo andželo" V Opatiji ešte hrá orchester a na nuda pláži je plno veď je sezóna slnko páli vlnky sa hrajú v kolky deravé siete návratov a v každej klietke tejto šialenej zoo nájdete jedného z tých kričiacich križiakov ktorým nik nerozumie sú to ľudia ale návštevníci vidia iba paviánov nepočujú nevidia ich pravé grimasy Babulice Šušu nesmrteľné dieťa snov zeme sfarbenej na červeno! Smiech strhujúci stále nové vzdúvajúce sa a stále čerstvé dodávky krvi Chaluhy poznania návratov do raja kde z dna studne vidíš na poludnie pravé hviezdy na nebi Mohyla bez mena iba kameň na ceste do Pakraca Vinco mi spieva Ukazuje prstom namiesto dirigentskej paličky a ústami napodobňuje obľúbenú heligónku tru - tu - tu - tu - tú! Trúbi anjel čierny od roboty aby sme zabudli na vyliatu slovanskú tekutinu popráv Nik ju už neochutná zavreli "krám" Pípa vyschla podrezaná pod krkom jej brucho je vypárané a naplnené zdochnutými mačkami s vycerenými papuľkami so zaschnutou penou slín Ešte Babulice spím ešte Šušu zavriem náruč mám v nej totiž výpredaj kostnických pozostatkov ...a čo bolo na začiatku... Kráčam zemou vyprahnutou od sĺz Ruky mám rozpažené dlaňami smerom dolu a po mojich krokoch zo zoschnutých hrúd vyskakujú šialene rýchlo rastúce Jackove fazuľky plné modro bielo žlto krásnych kvetov Predo mnou púšť a okamžite za mojimi dlaňami oáza nádhery kaleidoskop farieb Čím ich je viac na okrajoch vädnú vraciam sa pobehujem okolo nich a prosím vzývam zo Slnka mi echo výsmešne hodí k nohám: Ešte trikrát budeš sadiť ale len desatina vzíde Ťahá ma za nos smejeme sa v náruči V hlave sa mi zapne televízor návratov trojročný pehatý noštek chlapčeka a mocné ruky jeho "majky" Boja sa trasú sa aj hlas sa jej chveje Chlapca nesmiem ani pohladiť Boli tu pred týždňom so zájazdom Holanďanky chlapca naložili do autobusu Bežala a hodila sa za vlasť za otčinu pod kolesá plechovej obludy to on bol jej krajinou on jej bol republikou zvrchovaným územím ženinej lásky ktorá už nemá viac ale má všetko má syna malého trojročného s pehatým noštekom Bozkal som jej ruky "ó majko moja!" Ostrovy pokoja nad hlavami roztrhané sukne oblakov A v Záhrebe v roku 1996 na diskotéke niekto pustil do vlniacich sa tiel dávku zo samopalu Bán Jelaćič na koni všetkých "zagrebati" sráčov "navzdory" na oblohe padá hviezda som jej lunochodom kráčam s ňou veď Mesiac vidno trojmo a trikrát je zakryté jeho pozadie lebo sa to smie milovať pach rozkladajúceho sa tela čo kedysi bolelo pri srdci (na sviatok sv. Matky Terezy 5. 9. 2006)

---