Na Písmáku publikuje 51 tisíc autorů, 446 tisíc textů, 5 miliónů názorů

Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Registrace
Zapomenuté heslo

Šermiar Akeshi 8.diel
datum / id23.07.2010 / 361058Vytisknout |
autorNinja Peti
kategoriePróza na pokračováníDalší dílo autora
zobrazeno859x
počet tipů0
v oblíbených0x
Šermiar Akeshi 8.diel

„Čože?“ vykríkol druhý Akeshi.

„Máš s tým nejaký problém?“

„Áno, tak isto sa totiž volám aj ja!“

Akeshi – ten zlý sa zatváril prekvapene.

„No nič, sme menovci.“

„Nie nadlho.“

Akeshi – ten dobrý – sa rozbehol ku svojmu súperovi. Jeho meč zasvišťal vo vzduchu a prekrížil sa s Akeshiho. Potom obaja od seba odskočili. Akeshi – zase ten dobrý – vyskočil, keď pod jeho nohami zasvišťal protivníkov meč. Prikrčil sa a sekol k súperovmu krku. On sa uhol a švihol mečom do Akeshiho ruky. Cisárov bojovník pustil svoju zbraň. Druhý Akeshi zdvihol meč a namieril ho na súperov krk. Akeshi – ten náš – sa rozbehol preč. Keď to muž zbadal, hodil po ňom meč. Akeshi si to nevšimol, len bežal ďalej a meč pristál v jeho chrbte. Skoro. Keď bol asi len centimeter od neho, zastal vo vzduchu a spadol na zem, ako keby tam bola nejaká neviditelná stena. Až na buchnutie meča o zem utekajúci Akeshi spozornel. Prekvapene sa obzrel a uvidel Akeshiho stáť pred sebou so založenými rukami a vážnym výrazom.

„Hm. Tak s tým som nepočítal,“ povedal a prikyvoval. „Prečo si mi nepovedal, že si cisárov príbuzný?“

„Čo...čože som?“

„Ty o tom nevieš?“

„Samozrejme, že nie. Odkiaľ to berieš?“

„Pred svojou smrťou Tenda Ma svoj meč zaklial tak, aby nemohol nikoho z jeho rodiny smrteľne zasiahnúť. Tým chcel ochrániť svoju rodinu. Tenda totiž uvažoval dopredu. Vedel, že meč kvôli jeho neuveriteľnej sile ukradnú a tú silu zneužijú. Tendova rodina má jedinečné nadanie na šermovanie. Kým ste tu vy, krajina je v bezpečí.“

Akeshi sa usmial.

„Hehe. Takže tým celý tvoj plán stroskotal!“

„Nie celkom. Mám aj iné zbrane.“

Muž vytiahol z dvoch hnedých puzdier, čo mal na chrbte, reťaze a hodil ich smerom k Akeshimu. Akeshi sa uhol a bežal ku druhému Akeshimu. Ten pritiahol reťaze ku sebe a zase leteli na Tendovho rodinného príslušníka – Akeshiho Ma. Akeshi Ma si až teraz všimol, že reťaze majú na konci ostne. Všimol si to bohužial neskoro, lebo jeden ho zasiahol do chrbta. Akeshi Ma spadol na brucho. Druhý Akeshi si k nemu kľakol a povedal:

„Priznaj si to. Utrpel si priveľa zranení na to, aby si sa mi mohol vyrovnať. Ale vieš ty čo? Ty si zatiaľ vydržal proti mne bojovať najdlhšie! Bohužial, čas tvojho boja skončil.“

Akeshi vstal, roztočil nad sebou jednu z reťazí a chystal sa ju hodiť na Akeshiho Ma a tým s ním definitívne skoncovať. V tej chvíli sa ozvalo sa obrovské buchnutie a stena za Akeshim sa rozletela. Výbuch odhodil aj Akeshiho. Z diery v stene vyliezol Torik a na jeho chrbte sedel cisár. Torik mal na sebe tiež brnenie. Cisár veselo prehovoril:

„Tak čo, Akeshi? Si v pohode?“

Akeshi pomaly vstal a pozrel sa na cisára.

„Áno. Myslím, že hej.“

„Eh..ehm...hehe...prišiel sám veľký cisár! Je to čím ďalej, tím zaujímavejšie,“ povedal zlý Akeshi, vstal a oprášil si čierne, dlhé šaty.

Náhle vystrelil reťaze na Torika a obmotali sa okolo jeho nôh. Torik sa prekvapene obzeral sem a tam. Cisár sa zošmykol po Torikovej hlave na zem. Nohy mal stále pokrčené, vytiahol meč a bežal prerezať reťaze. Akeshi neváhal ani chvíľu a uvoľnil jednu z reťazí, ktorá vystrelila k cisárovi. Cisár ukočil a prerezal druhú reťaz. Torik bol voľný. Akeshi začal po nevlastných bratoch strielať reťaze. Súrodenci boli šikovnejší a reťazom sa vyhli. Cisár chvíľu sledoval pohyb jednej reťaze. Kývala sa na všetky strany a potom šľahla ku cisárovi. Ten zabodol meč na jej koniec a reťaz sa prestala hýbať. Pribehol aj dobrý Akeshi a zopakoval cisárov postup. Keď boli obe reťaze nehybné, cisár zakričal:

„Teraz, Torik!“

Torik hlavou zdvihol reťaze a s revom ich odhodil za seba spolu so zlým Akeshim. Ten vstal a chrapľavým hlasom povedal:

„Čo teraz robíte?“

Cisár, Torik a Akeshi sa k nemu otočili. Pokračoval:

„Veličenstvo, palác je zničený. Nevráti sa vám, ak ma tu zabijete. A ty, Akeshi...prečo sa tak namáhaš? Chceš pomstiť toho bezvýznamného...“

„Buď už ticho!“ zreval druhý Akeshi. „Už to nezmeníš. Tu a teraz ťa zabijem, ako si ty urobil mnohým nevinným.“

Akeshi podišiel k Tendovmu meču, zdvihol ho a zahľadel sa na Akeshiho, ktorý stál opretý o stĺp a sťažka dýchal. Akeshi Ma zavrel oči a rozbehol sa. S naširoko otvorenými očami švihol mečom k druhému Akeshimu.

„Pane, nie!“ ozval sa vrieskajúci hlas.

Pred Akeshiho sa postavil nejaký muž. Akeshi Ma ho nechcel bodnúť. Svoj meč už ale nedokázal zastaviť.

Obaja Akeshiovia, cisár aj Torik nehybne stáli a hľadeli na muža, ktorý sa práve obetoval pre zlého Akeshiho. Všeetci v ňom spoznali Juna.

„K..kapitán!“ zajachtal Akeshi.

„Nestrachuj sa, Akeshi. Dobre si urobil, že si ma zabil. Svoj život som už pokazil. Pomáhal som tomuto mužovi, ktorý urobil strašné veci s našim palácom......našim domovom. Bol som zaslepený......bohatstvom....Trpel som pre každý svoj čin, no stále som pokračoval a.....tasil som meč proti cisárovi! Ty si moje trápenie ukončil. Ďakujem, Akeshi.....ďakujem....“

Akeshi nemo hľadel na Juna, ktorý bezvládne padol na zem.

Ticho, ktoré vládlo v miestnosti prerušil Akeshiho hlas.

„Hehehe. To je blbec.“

Akeshi Ma sa k nemu pozrel. Cez jeho telo sa prevalil obrovský hnev. Zakričal:

„Zachránil vám život! Ako ho môžete nazývať blbcom?“

„Vieš, pred skúškou ti ukradol meč.“

Akeshi Ma si vybavil tú spomienku. Jeho meč našiel v hostinci. Tvár muža bola zakrytá prikrývkou. Akeshi pokračoval:

„Keď zistil, že si meč zobral späť, nemal čas ani na hnev, lebo musel bežať na tú blbú skúšku. Keby ten meč dokázal ubrániť, nezomrel by.“

„Ale prečo ho ukradol?“

„Videl v tebe obrovský talent počas tréningov, na ktorých sa zúčastnil. Nechcel, aby si prekážal počas boja,“ dohovoril a malými krôčikmi kráčal preč.

Akeshi Ma priložil svoj meč k jeho krku.

„Pred smrťou neutečieš,“ povedal. „Veličenstvo, ja už som dnes zabil dosť ľudí,“ oslovil cisára.

Cisár prikývol a podišiel k Akeshimu. Ten sa zúfalo obzeral, odtasil meč od svojho krku a začal utekať. No ako spomenul Akeshi Ma, pred smrťou sa nedá újsť. Nedokázal to ani Akeshi. Cisár zdvihol meč a švihol ním na Akeshiho hlavu.

Smrť si našla ďalšiu obeť.

 

Démoni z iného sveta padali jeden za druhým až nezostala iba maličká skupina, ktorú obkľúčili vojaci. Démoni pustili svoje zbrane, ktoré s rinčaním spadli na zem. To bol znak toho, že sa vzdávajú.

„Hej, chlapci!“ ozvalo sa na jednom múre. „Zvládate to? Hehehe!“

Vojaci sa tam pozreli. Zajasali, lebo na múre videli stáť živého a zdravého cisára, ich vládcu. Vedľa neho stál jeden chlapec. Veľká časť potlesku patrila jemu.

Hodiny odbili polnoc.

„Nový deň priniesol víťazstvo,“ poznamenal cisár a potľapkal po pleci Akeshiho, statočného hrdinu.

 

Epilóg:

 

Akeshi sa s rodičmi prechádal po záhrade paláca. Jeho otec sa rozhliadol po otrokoch, ako dvíhajú sochy na ich podstavce, ako sypú nový štrk, ako opravujú popraskané múry.....Potom sa s obavami opýtal:

„Akeshi, prečo si nás sem zavolal?“

Akeshi neodpovedal. Viedol ich k jednej bráne. K bráne do cisárovho domu.

„Pustite ich,“ ozval sa cisárov hlas a dvaja vojaci otvorili dvere do miestnosti, kde s nachádzal cisárov trón.

Keď vošli do veľkej miestnosti s červeno – bordovými stenami, na ktorých boli namaľované čierne spletité vzory, cisár vstal zo svojho hodvábneho, vysokého kresla a zašepkal:

„Ken...“

„To som ja,“ povedal Akeshiho otec.

„Čo to...?“ nechápavo kýval hlavou Akeshi.

Cisár a Akeshiho otec sa objali. Potom sa cisár opýtal:

„Prečo ste sem prišli?“

Akeshiho otec ukázal na svojho syna.

„To on nás sem priviedol.“

„Áno,“ začal Akeshi, „ide o to, že muž, ktorý privolal démonov mi povedal, že patrím do cisárskej rodiny. Je to tak?“

„Akeshi...“

„Áno. Ja a veličenstvo sme bratia. Rozdelila nás bitka pri hraniciach. Ja som sa vážne zranil a preto ma museli odniesť do najbližšieho mesta, aby ma ošetrili. Žil som tam tri roky. Nemohol som sa sem vrátiť, lebo moje telo by neznieslo dlhú cestu. Musel som preto čakať, kým sa úplne uzdravím. Môj brat ma tiež nemohol navštíviť, lebo si nemohol dovoliť opustiť palác na tak dlhú dobu. Na moje uzdravenie som dal skoro všetky svoje peniaze a stal sa zo mňa chudobný človek. Nestretával som sa so svojím bratom, lebo som nechcel, aby vedel, že som taký chudobný.“

„A...prečo si mi to nepovedal?“ opýtal sa Akeshi.

„Vieš...nejako som na to za tie roky zabudol. Tridsať rokov je tridsať rokov... Posledných dvadsať rokov som len v podvedomí vnímal prítomnosť môjho brata.“

Akeshi sa otočil ku svojej mame.

„Dúfam, že ty už si z nejakej normálnej rodiny...“

„To akože cisárska rodina je ti nenormálna? No počkaj!“ zakričal cisár a zasmial sa.

Nato sa všetci začali smiať. Cisár a Akeshiho otec preto, lebo sa konečne stretli; Akeshi preto, lebo konečne zistil odkiaľ vlastne pochádza; a Akeshiho mama....asi len preto, lebo sa každý smial.

 

 

 

Fin




Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

K tomuto dílu není zatím žádný komentář.

Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.