Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Máme sa

23. 03. 2015
7
17
770
Autor
gabi

Vykračujeme popri rieke, tlačím pred sebou vozík s dcérou, vedľa mňa kamoška, ako inak, zabraté do rozhovoru. Obchádzame hlúčik ľudí, nejaké kočiare, čosi akoby ma vyrušilo, nevolal na mňa niekto?

Obzriem sa, usmiaty mladý muž, spoznávam oči: „Kde sa tu ty berieš?“

„Kde sa tu beriem? Prišiel som ti ukázať moju dcéru!“

„Nie! To sa mi zasa len sníva! Vždy som sa z tohto sna zobudila.“

Stojím tam ohromená, kým ma nevyzve: „Nejdeš sa na ňu pozrieť?“

Pustím vozík, div, že sa nerozbehne dole hrádzou, vzápätí ho schmatnem, zabrzdím, kamoška sa len smeje, ako zmätkujem. Hádžem sa mu okolo krku, vystískame sa, koľko som ho nevidela?

Desať rokov žili s mojou najstaršou dcérou Ivanou, vyzeralo, že naveky.

Raz sme vtipkovali: „Krtoooo, že sa so mnou nerozídeš, aj keby si sa s Ivanou. Že budeš ku nám chodiť aj potom!“ Bola s ním zábava. Slovíčkový ping-pong, vždy pripravený na nejaké huncútstvo.

„Jasné! Budem k tebe chodiť aj s novou frajerkou.“

Ha-ha-ha, kto by vtedy tomu uveril. Prešiel nejaký rok, dva, Ivana sadla na vlak, pricestovala do Banskej Bystrice, až omnoho neskôr si uvedomila, že to bolo práve na Valentína. Tu máš kľúče, keď sa vrátiš, už tam nebudem. Signály vysielala dlho, nebral ich na vedomie. Rozcestovaný po celom svete, práca, práca, domov chodil unavený, od ľudí si potreboval oddýchnuť, ak aj tam s kolegom nepracoval, nestrihali natočené filmy. Ona chcela ísť na bicykel, na lyže, posedieť s kamošmi. Jedného dňa zrátala plusy a mínusy spolužitia a rozhodla sa.

 Cítil sa ublížený, zranený, na čas prestal komunikovať s celou rodinou, márne som mu písala, príď, medzi nami sa nič nezmenilo. Chápala som.

Prebolelo a prišli prvé správy, maily. Na premiére jeho filmu som nechýbala, zvítali sme sa, a potom zasa sem-tam správa, čas na stretnutie nezostával. V Trenčíne sa nezdržiaval, domov našiel v Žiline.

„Statkovatievam,“ napísal. Čakali bábätko. Dostávam obrázok ultrazvuku. Nádherný mail o pocitoch z pôrodu, ako sa z večera na ráno stal Otcom. Ako pocítil zodpovednosť a strach o toho malého drobčeka. „Ty si už veľká mama, ja sa to len učím.“

Sú tam dva kočiare, dve maminy, neviem, ku ktorému sa rozbehnúť, matku malej Agátky poznám len z fotky, na živo sme sa ešte nestretli.

Nasmeruje ma, narýchlo sa predstavujem Kristíne: „Môžem ti tykať, nie?“

„Jasné, ja som decko. Keď som otehotnela, hovorili sme si, že už len nájsť nejakého rodiča tomu malému.“ Bezprostredná, hneď si ma získala.

Skláňam sa nad dievčatkom, hladím ho opakom dlane po líčku a to takmer štvormesačné bábätko sa na mňa smeje, prihováram sa mu a ono sa pechorí, ponúka, hneď by som ho vytiahla z kočiarika, keby slnko nebolo ešte také klamlivé.

Kričím na Krta: „Som jej sympatická, smeje sa na mňa!“

„To si z teba len robí srandu!“ nezmenil sa, vtipkuje.

A Kristína sa pridáva: „Ona sa vždy smeje na smiešne tety.“

Našli sa. Akú mám radosť. Sme si takí blízki. Doberáme sa navzájom, ani sa mi nechce odísť, ale kamošky čakajú, lúčime sa: „Zastavte sa! Prídite niekedy!“

Kristína reaguje pohotovo: „Upeč- te niečo, prídeme.“ Vzápätí dodáva: „Ale za každé takéto predstavenie vyberáme vstupné.“

„Nevadí, dovtedy našetríme,“ smejem sa.

Pomaly odchádzame, aj Petra má pocit, že sa jej sníva. Boli si blízki so skorošvagrom, zle znášala ich rozchod. Občas kontakt cez fejsbuk, nebolo to ono. A teraz, objíma ju, bozkáva, kvokne si k vozíčku, vypytuje sa, prejavuje záujem.Vychutnáva si túto chvíľu, ešte v nej doznieva.

Všetko je, ako má, nestratili sme sa.

 


17 názorů

srozumeni
25. 04. 2015
Dát tip
moooc pěkné...***********

gabi
23. 03. 2015
Dát tip

ani v slovenčine, to on je expert na slovíčkovanie, vymýšľa novotvary - krtoviny :) tatino ho volal krtko - krto, zostala mu táto prezývka


jéje :o)

a to kouzelné slovo Statkovatievam ...takové v češtině nemáme. 


gabi
23. 03. 2015
Dát tip

Luboško, len do toho kočiarika by si sa už nezmestil :) pechoriť - pachtiť sa, usilovať sa - bábätko sa mrví, akoby chcelo vyskočiť z kočiarika...lepšie to vysvetliť neviem :)


Kočkodan
23. 03. 2015
Dát tip
Kdybys mne hladila po lícku, také bych se asi smál, pechoril (i kdyz to slovo neznám) anabízel. :-)

Alegna
23. 03. 2015
Dát tip

našla jsem si, co se mi tu líbí***


okoloidúci
23. 03. 2015
Dát tip

... slovesná tvorba má odozvu a nachádza si svojich adresátov aj na iných portáloch než sú litweby.


gabi
23. 03. 2015
Dát tip

áno, rovnakú skúsenosť mám aj na iných litweboch, prispôsobila som sa, potrebujem odozvu, človeka baví písať iba ak má pre koho


okoloidúci
23. 03. 2015
Dát tip

veď hej, „problém“ spočíva môžbyť v tom, že písmák „bežní“ čitatelia moc nenavštevujú, že je to skôr platforma pre autorov a že autori poézie sú navzájom k svojej tvorbe zdieľnejší než autori prózy. s trochou nadsádzky a zlomyseľnosti akiste aj preto, že si tým s vynaložením minimálneho času zaisťujú čítanosť a hodnotenosť vlastnej tvorby :).


gabi
23. 03. 2015
Dát tip

nemám inú možnosť, a tak sa orientujem počtom komentárov a tipov, takýmto sitom nechám z času na čas prejsť moju tvorbu a takmer všetka próza bola vymazaná, vyšlo mi, že poézia je čítanejšia a hodnotenejšia


okoloidúci
23. 03. 2015
Dát tip

nič proti Tvojej voľbe, jej dôvodom rozumiem, no dovolím si zopár „námietok“. úsporné poetické vyjadrovanie je nepochybne pre autora príťažlivé, no jeho obvyklým vedľajším efektom je zúženie okruhu čitateľov. na písmáku táto súvzťažnosť asi neplatí, tu Ťa čítajú zväčša rovnakými motívmi a preferenciami „postihnutí“ autori, no dovolím si povedať, že vo všeobecnosti má próza širší okruh čitateľov - nie každý čitateľ totiž má dispozíciu a chuť dolovať významy a krásno z poetických inotajov. „bežný“ čitateľ slovnú „vatu“ prózy nielenže znesie, ale si ju dokonca rád vychutnáva :).


gabi
23. 03. 2015
Dát tip

okoloidúci a Petr333 - ja som pôvodom prozaička, na písmák som prišla s prózou, vďaka šepot a snota sa stala zo mňa "básnířka", dlho som sa tomu bránila...ale - čitatelia dávajú prednosť kratším textom - poézii a mne sa tiež tento spôsob vyjadrovania zapáčil, zopár slovami vyjadriť všetko, za 5 minút mám hotovo, próza zaberie viac času...takže tak to je so mnou


Petr333
23. 03. 2015
Dát tip

O dobrých koncích čtu vždycky rád...nakonec z Tebe bude naozaj prozaička


okoloidúci
23. 03. 2015
Dát tip

po prečítaní tohto sviežeho mikropríbehu je mi až ľúto, že píšeš tak málo prózy.


gabi
23. 03. 2015
Dát tip

aj ja teba, Markel :)


Markel
23. 03. 2015
Dát tip

milé povídání, nic není ztraceno, velmi pozitivní, to mám ráda :-))


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru