Písmák Ako žiť?
Priamo k nebu dvíham oči,
dívam sa do čiernej noci,
do tváre mi husto sneží,
nestačí mi už len prežiť.
Tak to už skús!
Tak sa ma dotkni, tak sa ma neboj,
veď si len človek, tak si to uži.
No slová veľké a činy žiadne-
tak to sú slabosi, typickí muži.
Upírka
Slnko stúpa na samý vrchol oblohy
a s ním sa dvíhajú i moje oči.
Hľadia naň s odporom ako na hada,
veď mojím živlom je temnota noci.
Tak poď, rýchlo,...
Dážď si padá k mojim nohám,
aj ty spadneš čoskoro.
Stretneme sa nezáväzne,
úplne bez rozporov.
Boh versus Satan
Dvíham oči k nebu, hádam po stý krát,
no zbytočne, veď neprestajne prší.
Viem, že sú to jeho slzy-slzy ľútosti,
sleduje ma, a už nie len tuší.
Premena
Sedím tu s tebou už hodnú chvíľu
a v každej sekunde mení sa svet.
Myslím, že chápete, o čom tu hovorím,
veď väčšej istoty, jak je čas niet.
Starec
Došuchtal ku mne a klesol na lavičku,
do nosa udrel mi starecký pach.
Oči sa nám stretli v dlhom pohľade,
v tých jeho vodnatých zračil sa strach.