Písmák pre boha
este ma noha boli ako som ju kopol do riti
mozno to ma cosi spolocne s tym divnym snom
zaclony nemam, iba otvorene okno
ako na dobrych hriboch, vsetko sa mi pripomina
nema
ustipla ma vcela alebo som si ten chrbat len vymyslel. ponozkova realita ma obuje do udoli smrti, nepomozem si zobudim sa plny zivota, bez spomienky na buducnost kusky travy mi pomozu do maleho kopca, budem sam a prvy spoteny vo vaze karpatskych kominov a bytoviek, zijem, pijem so skrizenymi nohami, vystrihnuty z reality, opity, nekricim iba nadavam na zivot, ponukol mi nudu, nahnevanu muzu zenu co vo mna neveri, rosol ciest co pretekaju dierou v mure otvoril som usta, kde je to silne slovo, smrt klaun spi na klavesnici, uhni mu po slivovici, kracaj dalej
e-kona
nadavka
pamatas si ked si posledny krat od radosti vyskocil
ci ukradol penazenku, sekundu z celeho sveta
tak tam vysela vyspela, sedela na rucicke davneho kostola