Písmák Okoloidúci
Sliepňajúc pod ohmatanou fľašou
v honbe slabých tieňov spredovčera,
trieštil sa ovstupnú bránu sveta
v tupej snahe prekročiť tú
Pozostatky
Keď zavriem oči,
v polovici mojej hlavy bude tma aľavé líce
roztopí pohladenie sviečky.
Keď stvoríš svetlo nájdeš tmu,
Z dejín dvojhlasu
Jar
fúkol som do vzduchu
niekde vedľa
prázdnej skládky dreva
Obdobie sucha
čierna sa lepí na okná
rad okien vstene tvorí
šachovnicu.
keby sa teraz obrátila Zem,
Modrá, zelená a žltá
September bol nezvyčajne teplý
a kvapku po kvapke mi
vysušoval vlasy.
ja nevyhnutný,
Odchádzanie
Čistím sklo od vzduchu
linajku za linajkou,
Presvitá domoradie životov
a s každým
Iné veci
„Nikdy som ťa nechcel znásilniť. “,
pateticky kričí Johny Depp
aja vypínam televízor.
Vušiach ale stále znie
Viem, že tam niekde si
1.
Celé mesto
zmenilo sa vsvetlá za oknami
vtýchto dňoch
Dotknúť sa
Ruky som si odložil
už ani neviem kde
a zase
mňa sem odložili iní,
Ticho
O ránach nechcem hovoriť.
Rána nám neodpustím.
Po nich
vždy sa zmením
Ešte stále ti chcem niečo dokázať
Len tieto polia s kukuricou
preťal náš ranný motoráčik
a po týždnivyjdené slnko
sledujejehoapatický pohyb.
Všetko je pravda
V žiari reflektorov vôbec nepôsobil.
Dlane skrýval za chrbtom
a tam v nich niečo žmolil,
zhrbený tieň
Hysterik
Len tak
sa usadil na chodník
najfrekventovanejšej časti mesta
a začal spievať
Tanec
Na tvojom hrobe tancovalo
stádo divých vrán
zobáky bozkávali pôdu,
vbezhlasnom dupote
Prúdy mi tečú medzi prstami
V kúpeľni moknú fotky
odtlačky prstov
pedantne snímam z nábytku.
Vonku
Nádych
Opäť sme sa rozhodli
definitívne spasiť svet.
Zdvihnutými pravicami
zdravíme si vodcu.
Továreň na prach
Prach odpadáva po zrnkách
Tretie za druhým
Siedme za šiestym
Autorské čítanie v Nitre ( 7. 4. 2010 )
7. apríla o 19:30 sa v Univerzitnom tvorivom ateliéri pri internáte Nitra v rovnomennom meste (Ulica B. Slančíkovej 1) uskutoční autorské čítanie začínajúcich (i mierne a viac pokročilých :) ) básnikov a prozaikov spojené s diskusiou. Na akcii vystúpia:
Ľuboš Lehocký - poézia
Barbora Mlejová - próza
Dávid Molnár (Octopus Syd) - poézia, próza
To
Než sme sa vôbec objavili
žilo tu s inými
ako pubertálne mača.
A keď zamierilo k nám,
Pustovník
Toto popoludnie
mu ušiel aj autobus,
tak domov dorazil o šestnásť minút neskôr
a cestou
Na kúsku vreckovky
V štrnástich
si povedala,
že vie byť celkom dokonalá
a blonďavé kučery
La femme
Patrí medzi tie,
ktoré úsmevom pripaľujú
prvé cigaret. ,
Len preto, aby ich hneď v zápätí zhasli.
Odchádzam len momentálne
Vystrel som
prst do výšky,
tak ďaleko,
až sa stal jedinou prekážkou
Minulosť je zbytočná a budúcnosť nikto nikdy nevidel
Ešte stále
si pamätám tvoje iniciály
a viem,
čo kedy stlačiť,
Filozof
Dlaňou ma
poklepal po pleci,
keď som práve zízal na veľkú farebnú plachtu
radiacu mi
Popevok na najväčšie klišé
Pritisni golier na pery,
stíš hudbu v svojej hlave
vietor nám vločky spotvoril -
kašlime teda na ne.
O dotykoch
V tú chvíľu
som sa opäť začal cítiť
celkom ako ja.
- Akosi som tušil,
O mestských holuboch
Nervózne som šliapal do betónu
na výprave medzi dvoma vnútrajškami stavieb
a ako si tak zotrvávam v tomto omyle,
stretávam špinavého holuba.
Momentka
Jemne si zodvihla obočie
a ja som ťa opäť uvidel tak,
akoby si nikdy nemala zomrieť.
Znovu som zatúžil
Neurčité absolútno
V rádiu opäť pustili tú pieseň
je celá po anglicky,
a hoci ma už naučili používať slovník
nepoužijem ho
Prirodzene
O hlavu sa mu rozbíjalo
stádo chladných kvapiek,
zatiaľ, čo sa pozeral na jeden
vzďaľujúci sa chrbát.
O ilúziách, kolobehoch, klamstvách a o tebe
Vravíš,
že tento svet je najkrajší
na celom šírom svete,
lebo zabudol chytať za srdce
Po
Hovorili ti,
že tisícikrát,
už tá ulica neponúkne nič nové.
No dnes,
Mokré dlane
Po všetkých izbách sveta
roztieram tvoje pohľady
a farba nedochádza.
Na prsia okolitých žien a dievčat
Óda na platóniu
Po poslednom tóne
letnej symfónie slnka
si zrazu,
celkom nečakane,
Sny sú na to, aby sme sa zobudili
Kedysi
sa rozhodla,
že pôjde na prechádzku
so svojou
Konfrontácia
Počas jedného z mojich žmurknutí
sa po prvý raz
tvoje pery dotkli rúžu,
prekvapujúco
Pocity
Poslednú žiarovku
už dávno niekto sfúkol.
Návody na obsluhu
sú teda celkom nepoužiteľné.
Zberateľka
Napadlo ti
zobrať z mojich očí každú jednu kvapku
a všetky
odložiť až na neskôr.
Chrbtu
Často ti napadá,
že je ešte stále mnoho vecí
vhodných tvojho dotyku,
že každý škrabanec
Dozvuky
Tvojmu úsmevu už
neprekážajú
ani zaslzené líca.
Pri objatí
Veľkonočná samovražda
Studené čelo
mierne vymleté
decilitrami ľudských slín.
Zástup
Fotka v rodinnom albume
Pivo, skryté v rukáve,
pomaly zmýva čerň zo zápästia.
Ďalší pokus o seba
nevyšiel.
Bilancia
Ešte pred tým,
ako som z nej vyšiel,
mi mama povedala:
"Synu.
Nikomu
Navarím Ti večeru z pošliapaných snov
a podávať ju budem pri voskových výparoch
množstva polámaných sviečok -
Každú
Večer, keď sa vôbec nič nestalo
V beznádejnom obkľúčení bielych vločiek
náhlivo prechádzam okolo oceľového Antona.
"Prestávam viac, než ty. "
mi vraví:
Wish you were here
Polnoc už dávno zhasla
a už len pár
osamelých explózií
mi z izby
Nekompatibilnosť chcenia
Neboj sa.
Budem ťa držať za ruku
a zamilovane pozerať do očí,
kým ti budú luxovať maternicu
Súkromné peklo
Zúrivé kladivá
sa zrážajú v rytme valčíka,
vŕtajú mozgy,
lámu chrbtice,
Za závesom
V lenivých mihoch sviečky
sa prechádza tieň teba
a netuší,
nie, on nemá ani tušenie,
Vianočná
(Náhle ťa prudko zastavuje
stratená schopnosť dýchať. )
Peniaze nosia darčeky
a úprimnosť plodí nepriateľov,
Šanca
Keď zhasnú hlasy haravary
a semienko v púšti zistí,
čo všetko z neho nikdy nevyrastie,
keď kvapky vody budú priťahovať obloky
Vstupenka
Túto noc
mi hruď priľahla ruku
a pre môj veľký šok
mi do nej začala niečim búchať.
Kolotoč
A odznova
hlboko v ilúzii šťastia,
s naivným úsmevom
a bez mŕtvych očí.
Férovosť - akčnejšia verzia
Pri spravení head shotu okom Sylvestra Stalloneho
nemyháš ani brvou,
nabíjaš kalašnikov,
nahadzuješ kamenný pohľad
Férovosť
Pri pohľade na zamračené čelo
vyzeráš trochu vyplašene
lúskaš si prstami
a tváriš sa,
Konečné riešenie
Skúšame vpadnúť do života,
tak lámeme si krídla
a s násilím vytrhané perá
pálime na oltároch.
Jesenná melanchólia
Zo stromov odpadol posledný list.
Slabé pohladenie vetra
mu rozlámalo ruku
a odnieslo niekam inam,
Záver
Už nelietame vesmírmi,
už nekreslíme krídla.
Korytnačkám.
Nepozeráme sa do očí
Mám sa fajn a nechýbaš mi
Nádherná krajina
s miliónom lúk
zajatých
v miliardách kvapkách búrky,
Hviezda dnešného rána
Baví ho
každé ráno
tváriť sa,
že vstáva iba pre nás, hoci
Pieseň
Tá pieseň tlmí decibely
a vŕta priamo do hrudí
a žičí pokojnému spánku
tým, že nedovolí zaspať
Mužovi s kladivom
Prosím
nevtĺkaj kríž takto
nezangažovanosť profesionála
špinavé staré topánky
Pre mňa
"Rozprestri krídla a slobodne odleť",
počul včera v rádiu.
Túžil byť slobodný.
Preto rozprestrel svoje ruky
Výbuch sĺz
Výbuch sĺz
strieka naokolo,
no okolie nezamočí.
Chodba otrasená detonáciami
Skepsa
Príliš
príliš veľa
starých tvárí
patriacich dvadsaťročným.
Na pláži II
Pod tebou oceán
ponad teba obloha
letíš od nej
voľným pádom. .
Môj mobil
Môj mobil neukladá neprijaté hovory
a robí zo mňa ignoranta priateľov.
Môj mobil neukladá neprijaté hovory,
načo registrovať nikdy neprijaté veci.
Tebe
Opäť si taká smutná.
Máš pocit,
že len plávaš medzi vyschnutými skalami.
Zachcelo sa ti poletieť tak trochu vyššie
Samovrahov list narozlúčku
P. S. : . A prečo som to spravil.